Hneď ako som ju uvidela, vedela som, že je to môj človek. Rezko si vykračovala pod červeným dáždnikom chrániac sa pred páliacim poludňajším slnkom. Kráčala po červenej vysušenej pôde popri Hrobkách Kráľov v Paphose. Anglicky pomenovávala názvami ojedinele rastúce rastliny a stromy.
– Poznáte Daskalosa Spyra Sathiho zo Strovolova v Nikósii? – spýtala som sa neskôr sprievodkyne.
– Ale on už zomrel. – odpovedala s prekvapením v hlase. – Chodili za ním nemeckí turisti, aby ich liečil.
– Viem, že zomrel. V roku 1996. Zaujíma ma, či po ňom zostali študenti.
Netušila. Napísala mi teda telefónne číslo ohľadne ďalších informácií.
– Ako ste sa o ňom dozvedeli? – zaujímalo ju.
– Čítala som knihu.
Prvýkrát som sa s knihou Strovolovský mág zoznámila ešte v časoch, keď Spyros Sathi žil a očarila ma. Nečudo, že som si tretiu z kníh vzala aj na tohtoročnú dovolenku na Cyprus, aby som reálne precítila vlastné dojmy priamo na miestach, kde hlavná postava žila a pôsobila. Zázračný svet duchovného liečiteľa Daskalosa je opísaný v troch voľne na seba nadväzujúcich knihách. Druhá má názov Oheň v srdci a trilógiu uzatvára Pocta slunci. Autor sa s ním spoznal v roku 1978 a posledná kniha sa viaže k rokom 1983-1985.
Autor, grécky sociológ žijúci v USA sa spočiatku k zázračným uzdravujúcim schopnostiam Daskalosa staval výrazne skepticky v súlade so svojou profesiou. Stal sa pozorovateľom jeho života riskujúc svoju akademickú povesť a postupne zistil, že Daskalosove liečiteľské nadanie, cesty mimo telo, telepatické a iné paranormálne schopnosti sa nedajú jednoducho vysvetliť sugesciou, či bežnými medicínskymi a psychologickými metódami. Dialógy autora s Daskalosom v knihe sú popretkávané prípadovými štúdiami.
Daskalos, ako je pomenovaný v knihe, znamená niečo ako Majster. Ako som sa však dozvedela priamo na Cypre, v gréckom jazyku to slovo znamená doslova učiteľ. Hneď na začiatku uvádza na pravú mieru svoju hlavnú motiváciu. Nerozvíja parapsychické schopnosti samoúčelne z toho dôvodu, aby ostatní mohli žasnúť, aj napriek tomu, že sa stal pozorovaným, ale naučil sa ovládať myšlienkové formy zvané elementály pre účely liečenia.
V knihe sa napríklad dozviete, prečo slzy vyplakané od žiaľu obsahujú jed, ale slzy od krájania cibule nie. Tento rozdiel totiž už bol skúmaný a potvrdený vedecky. Objasňuje ako vníma čakrový systém. Uvádza aj argumenty prečo by každý psychoanalytik mal byť súbežne jasnovidcom. Okrem jeho vlastných označení javov Daskalos vyjadruje nesúhlas s psychiatrickým slovníkom. Opisuje tiež, ako mu pre jeho schopnosti jasnovidca a liečiteľa i zástancu reinkarnácie, hrozila exkomunikácia z cirkvi a to aj napriek tomu, že jeho žiakmi boli vysokí cirkevní hodnostári.
Tretia kniha je však pre mňa slabším odvarom tej prvej ako to už v pokračovaniach býva. Viac ako minulým životom sa venuje aktuálnym situáciám toho súčasného. Nezaoberá sa iba metafyzikou, ale ponára sa aj do „malicherných“ problémov ľudí a spoločnosti. Nie iba cez prípadové štúdie je prítomná zelená línia oddeľujúca Turkami okupovanú severnú časť Cypru od tej južnej obývanej Cyperskými Grékmi, alebo skôr ako sa oni sami hrdia – Cyperčanmi. Turecko-cyperský konflikt je totiž evidentne hlboko zapísaný v ich dušiach.
Skôr ako sa ponoríte do čítania je vhodné preštudovať si slovník pojmov na konci knihy. Terminológia je totiž mierne odlišná od tej všeobecne zaužívanej v ezoterickej literatúre. Odhliadnuc od iných pomenovaní s niektorými teoretickými vysvetleniami je možné s odstupom vyše dvadsať rokov polemizovať, čo je prirodzené a rozhodne povzbudzujúce, lebo pokrok aj v smere paranormálnych javov nemožno zastaviť, no praktické, vedecky stále nevysvetliteľné, schopnosti hlavnej postave uprieť nemožno.
Niektoré pasáže z knihy som doma odrazu pocítila potrebu preštudovať si znova. Siahla som po živote Spyra Sathiho opísaného v knihe. Znova som otvorila Daskalovu učebnicu. Vypadol z nej piesok z pláže v Protarase a pred očami sa mi objavila iná situácia.
– „Cieľ hľadania umelca je pravda. Umelec stále hľadá. Pravé umenie je hľadanie, nie nájdenie. Keď nájde tú pravdu, umenie stráca na význame pre danú osobu.“ – nadchýnal sa cyperský učiteľ anglického jazyka a výtvarného umenia.
Dala som mu základné informácie o strovolovskom duchovnom liečiteľovi, kontakty a poprosila ho, či by mi mohol zistiť viac o jeho aktívne pôsobiacich študentoch žijúcich na Cypre, keďže moja dovolenka končí.
– Nebude to dnes, zajtra, ani pozajtra, ale nezabudnem.- sľúbil nad preplneným diárom.
– Nie je dôležitý čas. Cesta je cieľom.- záhadne som sa na neho usmiala.
Žiadne stretnutie a počin počas neho nie je náhoda. Bez ohľadu na to, či v karmu a reinkarnáciu človek v tomto živote verí alebo nie.
Zlatica Mokráňová, vytvorené 8.8.2009
Zdroj: Kyriacos C. Markides: Pocta slunci – Zázračný svět duchovního léčitele Daskala
Vydavateľstvo: Eugenika, 2007