V parížskej Bastile bol väznený plných 34 rokov tajomný väzeň, o jeho totožnosti dodnes kolujú rôzne špekulácie. Kto bol tento muž so železnou maskou?
Písal sa 20.november 1703. Po viac ako 34-och rokoch väzenia v parížskej Bastile zomrel po krátkej chorobe tajomný väzeň s maskou. Mŕtveho pochovali pod falošným menom pán Merchioly keďže jeho skutočné meno zostáva záhadou. Kto bol tento muž so železnou maskou? Podľa strážcov bol tento väzeň vysokopostavený muž, v jeho prítomnosti zostával stáť dokonca aj sám guvernér väznice. Bol to vysoký, urastený muž, so záľubou v jemnom plátne a knihách. Nik, ani len jeho strážcovia však nezazreli čo len na okamih jeho tvár a nepoznali jeho pravú totožnosť. Jeho tvár zakrývala maska, podľa niektorých zdrojov železná, podľa iných z čierneho zamatu, ktorú si nikdy neskladal. Po jeho boku neprestajne stáli dvaja mušketieri s rozkazom zabiť ho, ak by si čo len na okamih sňal z tváre túto neobvyklú súčasť garderóby. Inak sa k väzňovi správali dobre a poskytovali mu všetko, o čo požiadal. Ale kto bol onen tajomný človek?
Povesti o tom, že je to sám kráľ Ludovít XIV., kráľova kancelária rozhodne odmietala. Do Bastily prišiel roku 1698, keď sa guvernérom väznice stal pán St. Marc. Ihneď po jeho príchode podnikli všetky možné opatrenia na utajenie väzňovej totožnosti. Podľa istého zdroja slúžila maska skôr ako ochranné opatrenie než ako trest. Pred čím a koho mala chrániť, nevieme. Bolo by vari možné, že neznámy sa tak výrazne podobal na nejakú známu osobnosť, že keby táto podobnosť vyšla najavo, bola pre ňu nepríjemná? Jedna z teórií tvrdí, že týmto väzňom nebol nik iný než skutočný otec vtedajšieho panovníka.
V roku 1638 vyvolalo veľké prekvapenie, keď kráľovná Anna Rakúska, manželka Ľudovíta XIII., oficiálneho otca vtedajšieho kráľa, porodila syna dlho po tom, ako sa kráľovský pár vzdal všetkých nádejí na splodenie dediča. Nebolo ani nijakým tajomstvom, že kráľovskí manželia sa neznášali a už celé roky predtým žili oddelene. Preto sa po nečakanom narodení syna vynorili povesti o tom, že jeho skutočným otcom by mohol byť niekto iný, azda nejaký pekný šľachtic z kráľovskej krvi, ktorý chcel takto pomôcť kráľovskému páru vyriešiť jeho dilemu. Ak by to bola pravda, nevrátil sa náhodou skutočný otec vtedajšieho kráľa z exilu a neuviedol tým kráľa do pomykova? Keďže zabiť vlastného otca očividne neprichádzalo do úvahy, kráľ by nemal inú možnosť, než držať ho síce v pohodlí, ale mimo akýchkoľvek kontaktov s ľuďmi. Ďalšou podobnou teóriou je tá, že neznámy bol kráľovým nevlastným bratom, ktorého opäť väznili preto, aby zakryli jeho nápadnú fyzickú podobnosť s kráľom Ľudovítom XIV.
Ďalšia teória o totožnosti neznámeho tvrdí, že to bol muž zvaný Eustache Dauger. Túto teóriu potvrdzuje závažný dôkaz – list, ktorý v kráľovskom mene poslali pánovi St Marcovi krátko predtým, než sa v Bastile zjavil muž s maskou. V liste sa písalo: „Kráľ ma poveril, aby som tohto človeka menom Eustache Dauger poslal vám. Je v najvyššom štátnom záujme… aby ho dobre strážili a aby o sebe nemohol nijakým spôsobom podávať informácie ani posielať listy… Nesmiete si za žiadnu cenu vypočuť; čo by vám azda chcel rozprávať; ale musíte mu pohroziť, že ho zabijete, ak čo len otvorí ústa.“ Naozaj silné slová! Z listu je jasné jedno – tento muž musel poznať nejaké natoľko úžasné tajomstvo, že samému kráľovi záležalo na jeho uchovaní. Ale prečo kráľ nedal Daugera zabiť, aby si toto tajomstvo odniesol do hrobu? Kto bol vlastne Eustache Dauger a čoho sa dopustil?
Istému reportérovi sa podarilo exluzívne odhalenie: „nebol to nik iný, ako Eustache Dauger de Cavoye, syn kapitána kráľovej gardy a brat jedného z kráľových najdôveryhodnejších úradníkov. Eustache s bratom vyrastali pri dvore a v detstve sa hrávali s kráľom, čo neskôr zrejme Eustachovi zachránilo život. Roku 1659 sa Eustache ako niečo málo vyše dvadsaťročný očividne zaplietol do celej série bizarných incidentov. Zúčastňoval sa na čiernych omšiach, ktoré vyvolávali vo vyššej spoločnosti nesmierne pobúrenie a neskôr opitý v škriepke zabil páža. Za to ho zbavili dôstojníckej hodnosti. O jeho ďalších činoch sa nezachovalo veľa záznamov, no zdá sa, že do roku 1672 už Eustache strávil nejaký čas vo väzení. Údajne poslednou kvapkou v pohári kráľovej trpezlivosti bolo to, že sa zaplietol do travičskej aféry, keď skupina bohatých dám po účasti na čiernej omši otrávila alebo sa pokúsila otráviť svojich manželov. Ešte väčší škandál však vyvolala skutočnosť, že sa na týchto čarodejníckych seansách, takých šokujúcich, že ich museli vyšetrovať v úplnej tajnosti, zúčastňovala aj kráľovská milenka. Zdá sa, že Eustache Dauger sa musel nejako zapliesť do týchto šokujúcich udalostí. Zatkli ho na osobitný príkaz, keď sa pokúšal ujsť do Anglicka.
Nech už bol tento neznámy väzeň hocikým a jeho pravú totožnosť už zrejme nikdy s istotou neodhalíme, nebol to len tak niekto. Musel byť veľmi nebezpečný, keď ho držali pod zámkom vyše 30 rokov a hrozba, ktorú predstavoval pre kráľa, musela byť celkom reálna. Nezachovali sa nijaké údaje o tom, že by sa v tom období záhadne stratila nejaká vysokopostavená osobnosť. Jedno je ale isté – jeho zločin alebo riziko, že sa ešte len dopustí niečoho závažného museli byť nesmierne. Kým ho pred prevezením do Bastily uväznili na ostrove svätej Margaréty, muž s maskou údajne vyškriabal niekoľko slov do taniera a vyhodil ho z okna svojej cely. Našiel ho miestny rybár a odniesol ho guvernérovi väznice.
„Prečítal si si, čo je tu napísané?“ opýtal sa ho zlovestne guvernér. „Nie,“ odvetil rybár. „Neviem čítať.“
„ Tak potom máš šťastie…“ zaznela guvernérova zlovestná odpoveď.
Pre Beta rádio spracovala: Mária Kašiarová
Relácia o Mystike s Majou odvysielaná 24. 11. 1998