Táto otázka, ktorú Šťuka prevzala z právnickej terminológie, značí v latinčine: Komu to prospeje? Právnici si ju dávajú, keď hľadajú vinníka, napríklad vraha: komu smrť obete prospela, ten je podozrivý. Keď je zavraždený boháč, podozrievajú dedičov, keď neverná manželka, je v podozrení oklamaný manžel. Človek – normálny človek – koná zvyčajne vo svoj prospech, nie v neprospech.
S týmto banálnym poznatkom Šťuka kalkuluje aj pri manipuláciách s kolegami a spolupracovníkmi. Už vieme, že predovšetkým si položí otázku: ako stoja záležitosti môjho partnera, nejdem proti jeho záujmom? Ak je odpoveď kladná, vyrukuje Šťuka s ďalšou otázkou :
Prospeje mu kladné vybavenie mojej záležitosti, alebo nie? Odpovede na obidve otázky, nastolené v duchu Vierke a Terke, znejú takto: Vierka: 1. Nie. 2. Nie. Terka: 1. Áno. 2. Nie.
Z odpovedí vyplýva, že:
– s Vierkou o plate Šťuka nebude hovoriť, lebo by to nielen nepomohlo, ale uškodilo jej, Šťukiným záujmom,
– s Terkou môže o plate hovoriť, ale nebude čakať nijakú pomoc: Terke z kladného vybavenia Šťukinej veci neplynie nijaký prospech, nie je v jej záujme vyvíjať nejakú aktivitu.
S kým by teda mala Šťuka prehovoriť, aby rozhovor bol pre ňu konkrétne užitočný? S niekým:
a) u koho nielen nepôjdu Šťukine záujmy proti jeho vlastným,
b) nielen bude k nim indiferentný, ale práve naopak,
c) bude mať na nich záujem, lebo budú nepriamo prospešné aj jemu.
Šťuka súdi, že ak jej má niekto ozaj dobre poradiť, musí to byť človek, ktorému bude na veci záležať. A záležať mu bude iba vtedy, ak pôjde aj o jeho záujem.
Kto by to mohol byť?
Šťuka usúdi, že sú dve možnosti: požiadať o pomoc niekoho, kto bude mať na veci záujem subjektívny, alebo niekoho, kto bude mať záujem objektívny.
Subjektívny záujem, to značí, že dotyčný má záujem na tom, aby mu bola Šťuka zaviazaná, objektívny – že mu prospeje kladné vybavenie veci, o ktorú ide.
Prvý prípad, mieni Šťuka, je horší: nikdy nie je dobre byt niekomu zaviazaný.
Druhý prípad je prijateľnejší: dotyčný Niekto si iste dá záležať, aby jeho rady vyzerali nezištne – nebude si totiž určite želať, aby jeho vlastný záujem o vec vyšiel najavo. Šťuka sa bude samozrejme tváriť, že o nejakom „vedľajšom prospechu“ nemá tušenie, ale skutočnosť, že o ňom vie, ju zbaví akéhokoľvek pocitu záväzku.
V druhom prípade sa dá predvídať jednak vyššia aktivita pri pomoci, jednak menšia zaviazanosť voči tomu, kto poradil či pomohol. Je medzi Šťukinými spolupracovníkmi niekto, kto by sa dal dosadiť do prípadu č. 2?
Šťuka pouvažuje, porozmýšľa, a potom si vyberie inžiniera Cicvárka. Inžinier Cicvárek sa nedávno ponosoval, že robí aj práce, ktoré by mala za neho robiť menej kvalifikovaná sila, ale menej kvalifikované sily odmietli, tvrdiac, že sú zavalené robotou a „za ten plat nebudem robiť ešte aj pre Cicvárka“. Spor sa odohral pred Šťukiným príchodom, menej kvalifikované sily trvali na náplni práce, akú majú „za ten plat“, a Cicvárek v prvom kole prehral: odvtedy je so šéfom na nože.
Ak by Šťukin plat išiel čo len o kúsok vyššie, mal by Cicvárek proti šéfovi zbraň: plat išiel hore, náplň práce zostala?! Nech mi Šťuková robí záznamy!
Šťuka si v duchu vyráta, či je ochotná riskovať, že cieľ dosiahne, ale sa nevyhne novým povinnostiam: ak áno, nastrčí do popredia boja so šéfom Cicvárka. Vie, že Cicvárek, aby šéfa „dostal“, bude robiť celú akciu nenápadne: nebude hovoriť pridaj Šťukovej, potrebujem silu, ale povie, tá Šťuková je schopná, koľko to vlastne dostáva? … A má jazykový príplatok za tú arabčinu …?
Cui prodest? Šťuke aj Cicvárkovi.
Zdroj: Nataša Tanská: Vyznáte sa v tlačenici? (úvod do šťukológie), Mladé letá, 1968
Kapitola: Šťuka v zamestnaní