Mágia. S týmto pojmom sa spája väčšinou poverčivé odmietanie. Pritom nezahŕňa nič tajomné, iba silu predstavivosti. Naša fantázia je totiž mocnou čarodejnicou.
Imagináciou konkrétnej udalosti, situácie alebo želaného cieľa mág či čarodejnica vymedzujú predpoklady na vznik presne toho istého obrazu v realite. Vytvárajú akýsi astrálny model budúcej hrubohmotnej skutočnosti, ktorý je neskôr realizovaný. Nastáva paralelná súvislosť medzi astrálnym a materiálnym svetom, lebo podobné priťahuje podobné. Stačí vidieť v snovom svete to, čo má byť, akoby už jestvovalo, a reálne výsledky sa následne javia ako séria náhod. Mágiou vlastne nachádzame cestu k jednote vnútorného a vonkajšieho. Čo pripomína aj Platónovu predstavu sveta.
Biela a čierna, dobrá a zlá
Mágia sa nedelí na bielu a čiernu. Dobro a zlo je v samotnom človeku. Silným tlakom pozitívnych či negatívnych emócií vytvárame nápor na nervovú sústavu, a tá stimuluje, alebo dráždi. Vzniká stav buď príjemný, alebo nepríjemný, v ktorom si obrazotvornosťou tvoríme peknú i menej peknú budúcnosť. Čiernym mágom a zlou bosorkou sa stávajú tí, čo podliehajú deštruktívnemu vplyvu zlostiacej, do zúfalstva a strachu zaháňajúcej sugescie. Ak je obrátená do vnútra, výsledkom takejto čiernej mágie sú najrozličnejšie choroby a ak je nasmerovaná von, umocnená napríklad vetou: „Bodaj ťa…!“ – tak prekliatie.
Ale nesmiete zabúdať na zákon karmy. Ak vás v budúcnosti poteší, že sa tomu, pre vás strašnému, človeku naozaj niečo nevydarilo, nečudujte sa, ak sa aj vám v niektorej oblasti, ktorá je poznačená vašimi slabými stránkami, nedarí tiež. Želania posilnené magickou silou fantázie sa v materiálnom priestore, ktorý je určený rozmerom času, môžu naozaj stať zajtra, o mesiac, o rok, dvadsať rokov, no aj v budúcom živote. Mágmi a čarodejnicami sme v tomto zmysle vlastne všetci.
Ako je vizualizácia kľúčom k výsledku, viera v úspech vyjadrením vôle, kľúčom k praktickej mágii je rituál. Rituálom usmerňujeme predstavivosť a aktivujeme vôľu. Celý život pozostáva z rituálov, a pritom si to vôbec neuvedomujeme. Spomínam si na zvyk starého otca, ktorý starú mamu aj mamu rozčuľoval. Nechal vždy na obed a na večeru na tanieri za lyžicu nedotknutého jedla pre dobrých duchov domu. Napriek tomu, že bol ateista. Neskôr som sa s týmto jednoduchým rituálom stretla vo feng šuej v súvislosti s konzumáciou jedla v sektore Piatich duchov.
Pravá láska na počkanie
V tomto článku sa chcem však venovať hlavne milostným čarom zvaným aj červenou mágiou. Samozrejme, budem písať o takej milostnej mágii, ktorá neznásilňuje vôľu iného človeka. Ak chcete získať konkrétneho človek za každú cenu, bez ohľadu na jeho osobnosť a osud, môžete pokojne prestať čítať, lebo tu návod tohto druhu nenájdete. Mágia nesmie byť nikdy aplikovaná spôsobom, ktorý by mohol komukoľvek a akýmkoľvek spôsobom ublížiť. Zahrávanie sa takýmto spôsobom s mágiou sa totiž neskôr môže zmeniť trebárs na posadnutosť obete vašou osobou až do konca jeho (či jej) i vášho života. Nech už vykonávate akýkoľvek rituál či kúzlo, dôležité je prevziať za dôsledky plnú zodpovednosť.
Skutočný mág a čarodejnica si zostavujú vlastné rituály, v krajnom prípade redukované na slovo alebo gesto. Pre tých, čo nemajú dostatok skúseností, sú tu overené tradičné rituály. Vykonávajú sa v nemennom poradí s presne stanovenými podmienkami. Každá lokalita má určité tradície, zvyky a obyčaje, alebo ak chcete, povery, a predvianočná a vianočná atmosféra priam nabáda k rôznym rituálom zdedeným po predkoch. Vy ich môžete podľa toho istého návodu podniknúť práve teraz.
Kedy, kde, v čom a s čím? Tepláky nie sú prekážkou
Najdôležitejšie pre čarovanie je definovať jasný, kompletný zámer s čo najmenším množstvom vecí, ktoré sme nedomysleli alebo zabudli. Keďže podvedomie reaguje na emotívne slová, v kúzle nie je ani tak podstatná gramaticky správna formulácia ako zvolania, ktoré vyvolávajú u vás silné emócie, napríklad: „Chcem do roka stretnúť skutočnú lásku!“ Treba si pamätať, že zvedavosť a obavy oslabujú čary.
Ďalej si určite priestor, v ktorom budete rituál vykonávať a stanovte si načasovanie. K stridžím dňom patria dni Ondreja, Barbory a Lucie. Vtedy sa vykonávajú kúzla, aby ste sa ich výsledok dozvedeli a podaktoré obrady dotiahli na Štedrý deň.
Chrámom na vykonávanie rituálu môže byť napríklad vaša izba, ak vás v nej nikto nebude rušiť. Oltárom písací stôl, magický kruh si urobíte mentálne, alebo aj reálne okolo stoličky a stola napríklad kriedou. Magickým oblečením môže byť biela nočná košeľa, alebo aj tepláky, ak sa do nich vždy na rituál oblečiete.
Nasleduje pomalá, postupná a dôsledná príprava magických pomôcok. Najdôležitejšia je sviečka červenej, oranžovej, alebo ružovej farby, vlastnoručne ušité vrecúško, stužky rôznej farby, ktoré ste nosili vo vlasoch, alebo na ruke ako náramok, teda vedecky povedané – látku, ktorá obsahuje vašu DNA, a čarovné paličky, teda vetvičky zo stromu jablone, čerešne, alebo iného ovocného stromu.
Od Ondreja po Barboru
Na Ondreja sa kedysi lialo do vody olovo s odriekaním určitej riekanky. Aké písmeno sa ulialo, takým sa malo začínať meno budúceho muža, alebo budúcej ženy. Ak však olovo považujete za nedostatkový tovar, ktorý nenájdete v Tescu v akcii a nechce sa vám na odpoveď najväčšej svätej bosorky Lucie čakať do Vianoc, stačí uvariť halušky, do ktorých predtým vmiesite papieriky s napísanými mužskými či ženskými menami. Halušku, ktorá vypláva na povrch vody v hrnci prvá, vylovíte a na lístočku prečítate meno nastávajúceho alebo nastávajúcej, ak sa vo vriacej vode nerozmočil.
K Barbore sa v ľudovej viere tiež viaže predstava o zvýšenom pôsobení nadprirodzených síl. Vtedy chodili po domoch postavy omotané bielymi plachtami, so zamúčenými tvárami. V ruke držali metlu alebo husacie krídlo a nimi ometali kúty izby. Vy si tiež môžete takto symbolicky vymetať zlé sily z domácností, no hlavne sa vyberte do ovocného sadu a poproste strom jablone alebo čerešne o tri vetvičky. Odrhnite si ich a umiestnite do vázy na určenom oltári. Klasicky sa na tri vetvičky umiestňovala červená stužka ako symbol lásky, prípadne pôrodu, biela stužka symbolizujúca svadbu a čierna farba smrti. Ale vy môžete použiť aj iné farby a pýtať sa napríklad na lásku, peniaze a šťastie v ďalšom roku. Na odpoveď, v ktorej oblasti je vám osud naklonený, si však treba počkať do Štedrého dňa.
Od Lucie po Adama a Evu
Vrecúško so šnúrkou na stiahnutie na trinásť papierových lístkov treba mať ušité do Lucie. V tento magický deň mali ženy zakázané šiť, lebo by im vraj hnisali prsty. V deň svätice alebo najväčšej bosorky, záleží ako svätú Luciu vnímate, sa podobne ako na Barboru ometali steny domov i všetci prítomní husacími brkami od zlých síl. Dvanásť dní od Lucie do Štedrého večera v ľudovej viere zastupovalo dvanásť mesiacov budúceho roka. Podľa počasia v ten ktorý deň sa predpovedalo aj počasie v príslušnom mesiaci.
Vy si na Luciu okrem vrecúška nachystajte trinásť papierikov a zapáľte sviečku. Nastupuje najdôležitejšia časť rituálu. Jeden lístok zostáva prázdny, ale na ostatné treba napísať dvanásť mien vytúžených objektov lásky. Ak je váš zoznam pozoruhodne krátky, zapojte kreatívnu stránku osobnosti a píšte: „ten pekný chalan z vlaku“, „sympatický sused“, „muž ako Brad Pitt“, pre chlapcov: „sexi kočka s dobrým zadočkom“, „sexbomba s megaprsiami“, či „nejaká romantička“. Nezabúdajte na čo najpresnejšie definovanie, aby ste nezostali nemilo prekvapení tým, že sa do vás nakoniec zamiluje hulvát s hviezdnym výzorom, alebo mačka Mica od susedov. Vložte poskladané lístočky do vrecúška, zatvorte oči, jeden vyberte a spáľte. A tak konajte až do Štedrého dňa. Nemusím podotýkať, že obsah roztrhnutých a spálených lístkov musí zostať vašim očiam aj duši utajený.
Praktické začiatky mladej čarodejnice
Kedysi pred rokmi som sa tiež rozhodla využiť „stridžie dni“ na rituály, o ktorých som sa dozvedela z rozprávania počas dlhých zimných večerov od predkov našej rodiny. Bola som už slečna zrelá, ak nie na vydaj, určite aspoň na naozajstnú, veľkú, vášnivú a romantickú lásku. Sviatok všetkých zamilovaných nemal u nás ešte vtedy žiadnu tradíciu, o Walpurginej noci som ani nechyrovala a Svätojánska noc ďaleko. Skúsenosti s vyvolávaním duchov, s jednoduchým zábavným vykladaním lásky zo sedmových kariet i veštenie z ruky som mala dávno za sebou. Tak prečo nie milostné čary? Nevedomá a plná vzrušeného očakávania som podnikla prvé reálne kroky.
Ako som si pobosorovala manžela
Ráno na Štedrý deň mi rozospaté oči padli na rozkvitnutú vetvičku čerešne s červenou stužkou lásky. Krajší darček ako priaznivú veštbu som si snáď ani nemohla želať. Aj vrecúško s dvoma poslednými lístkami napísanými na Luciu sa už nevedelo dočkať večera.
Povinnosťami okolo prípravy jedla na tri dni – lebo počas celých vianočných sviatkov má žena oddychovať a nie variť alebo upratovať – deň ubehol veľmi rýchlo. Všetky dobroty sme mali v dosahu bohato naloženej sviatočnej hostiny, aby nikto nemusel vstať od stola. Najskôr sme do každého kúta v dome hodili cesnak proti zlým silám a orech pre hojnosť v ďalšom roku. Medový krížik na čelo pre zdravie a krásu sa nakreslil pred zjedením oplátky, každý si prekrojil jablko a rozlúskol orech pre veštbu zdravia do roka a potom sme sa postupne venovali jednotlivým chodom. Plameň zapálenej sviečky v strede stola sa nevychýlil na žiadnu stranu, a preto nebol dôvod obávať sa, že by niekto z členov rodiny zomrel.
Niekto zazvonil. Mama vstala od stola prekvapivo automaticky, plameň sviečky sa rozkolísal.
– Hovorí sa, že ak niekto vstane od štedrovečerného stola, do roka zomrie, – povedala som tichým preľaknutým hlasom.
– Keď od štedrovečerného stola vstane matka, tak do roka z domu odíde dcéra, – zdvihol otec obočie nad tanierom smotanovo-hríbovej polievky.
Kým som v duchu filozofovala nad tým, že vždy je lepšie odísť z domu, akoby mama mala umrieť, ošúpala som jednoliato až po stopku zakázané ovocie z rajskej záhrady a zahryzla doň. Šupku som opatrne odložila na čistý tanier, aby sa neroztrhla. Po ochutnaní každej dobroty z nádielky na stole a obligátnom vybaľovaní darčekov pod vianočným stromčekom som vzala tanier so šupkou z jablka a kľakla si na ľavé koleno tvárou k vchodovým dverám. Do ľavej ruky som vzala jablkovú šupu, zatvorila oči, skoncentrovala sa a hodila ju za seba. Obrátila som sa a stačilo zo vzniknutých útvarov na zemi vyčítať iniciály mena a priezviska nastávajúceho. Bolo isté, že ho nepoznám.
Na lopatku som vysypala všetky smeti, ktoré zostali z večere a vybrala sa von ku kontajneru. Psí štekot vo chvíli, keď odpadky padali, sa ozval z juhozápadu. Priblížila som sa k rozhodujúcemu okamihu. Ak by som podvádzala a prečítala si oba posledné lístočky, radosť srdca by sa zakalila strachom zo sklamania a o rok by som si milostné čary musela zopakovať ako reparát. Z vrecúška som vytiahla ten, ktorý ma na ruke pálil a bez prečítania ho roztrhala na márne kúsky. Hlboko som sa nadýchla a prečítala si obsah na tom poslednom.
Vianoce roku tisícdeväťstoosemdesiatosem boli moje posledné strávené doma s rodičmi. S „tým pravým“ som sa naozaj o krátky čas zoznámila juhozápadne od nášho domu, tým smerom vtedy aj býval. A môj manžel mi dodnes hovorí, že som mu pobosorovala. Ak si prečíta tento článok, možno získa istotu. A vy si dobre premyslite, čo si želáte. Mohlo by sa vám to totiž splniť.
Zlatica Mokráňová
Písané pre Magazín T-Station, uverejnené 03.12.2007