„Ty si Potkan!“ zvolala radostne dievčina s prstom pritlačeným na konkrétnom riadku akejsi knihy.
„Ja nie som potkan, ty krava,“ dostalo sa jej nelichotivej odpovede od mládenca vedľa.
Pousmiala som sa nad útržkom rozhovoru na autobusovej zastávke.
Nie, mladá dáma naozaj nemala v úmysle uraziť svoju životnú lásku, ako on prchko predpokladal. Iba zisťovala, či je pre ňu kompatibilným do dlhodobého a spokojného vzťahu podľa čínskych znamení zverokruhu. Dievčina prudko zaklapla knihu, bez slova a s klapkami na očiach spolu s mládencom nastúpili do žltého autobusu. Odišli a vo mne odštartovali množstvo myšlienok.
Päť tisíc rokov staré zvery
Číňania ako rozvinutá civilizácia totiž takmer pred piatimi tisícmi rokov prišli na to, že ľudia sa správajú ako zvieratá. Dennodenne sa presviedčam, že sa nepomýlili. Navyše oni podľa dvanástich z nich pomenovali jednotlivé roky, lunárne mesiace, dvojhodinové úseky v každom dni kalendára a priradili k nim živly. A aj napriek tomu, že v súčasnosti používajú gregoriánsky kalendár, stále veria na účinnosť toho svojho lunárneho a veľkolepo oslavujú pohyblivý začiatok každého nového roka.
Do všeobecného povedomia u nás, a aj do toho môjho, sa čínsky lunárny kalendár dostal vo forme zábavného horoskopu až po roku 1989 – roku záhadného a nepredvídateľného Hada, ktorý s nadšením zosilňuje karmu a vedie mnohých elegantne do pohromy a len vtedajší živel – zem – zmiernil dopad inokedy krvavých udalostí na nežné.
Za chvostom ohnivého psa
Verím tomu, že múdrosť dávnych civilizácií si treba ctiť, a to nielen v súčasnom roku Ohnivého Psa, ktorý uprednostňuje tradície pred reformami, slobodu pred útlakom, ideály pred materializmom, vernosť pred zábavou a až s úzkostlivým zmyslom pre spravodlivosť si stráži ten kúsok svojho, či už je to na úrovni presvedčenia, územia, domova, vzťahu, alebo inej chutnej kosti v papuli. Veľmi dobre si pamätá, kto mu dal nažrať a skutočne hryzie rovnako silno ako brechá, ak naň niekto útočí.
Kedysi som sa z pozície môjho krátkeho života podujala hlbšie skúmať a overiť čínske psychologické teórie v našich podmienkach. Teória je teória a prax je prax. Niekoľko tisíc rôznych typov dátumov za tie roky, uznávam, nie je veľa, ale to opakovanie a zhoda v povahách ma už dosť unavuje. Keď už si myslím, že práve teraz narazím na zaujímavý originál, ukáže sa pod obalom to isté, čo som vnímala už stokrát.
Tigri, Hadi a dátumoví dvojníci na letnom festivale
Sedela som na tráve letiska počas festivalu Pohoda a pozorovala ľudí. Tváre, postavy, držanie tela, pohľady, gestikulácie, slovné vyjadrovanie, ktoré sa vyostrovalo a vyjasňovalo vďaka eufórii a pivu a priraďovala som ich ku konkrétnym typom. Veselí a bohémski Tigríci s riadnou dávkou ohňa vyčarili úsmev na tvári, sebaistý a výstredný Kohút nedovolil nikomu, aby si ho nevšimol a, naopak, „femme fatale“ zrodená z roku Hada nerobila vôbec nič. Iba bola. A každý si šiel na nej oči vyočiť.
To by bolo mať dátumy narodenia všetkých ľudí, čo sa tu zišli! Každý z nich by okrem dátumu narodenia bez mena vypísal dotazník, z akého dôvodu prišiel, čo ho zaujíma a ja by som mala prehľad, aké percento Potkanov, Zajacov, Koňov, Psov, alebo aj Kancov sa tu nachádza a ako čínsky horoskop funguje práve tu. Keby len to, ale dve desiatky tisícok dátumov jedným vrzom. A ktovie, koľko ľudí s rovnakými aspektmi v dátume narodenia, ako mám ja, tu je? Veď sa hovorí, že vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá.
„Dala by si mi, prosím ťa, cigaretu?“ ozval sa pri mne hlas.
Pozrela som na dlhovlasého týpka, čo rušil moje megalomanské vízie a ponúkla ho. Keď začal s typickými konverzačnými nadväzovačkami, upozornila som ho, že čakám na priateľa. Nič. Nejaká trúbka to je, pomyslela som si. Na toho pred tým to zabralo. Typický Kôň. Rád zábavu, ale bez problémov. Toto bude asi iné kafe.
Nechala som ho, nech sa teda vykecáva o sebe – až do chvíle, než som nadobudla neodbytný pocit, že rozpráva o mne. O mojom živote, osudových zlomoch, dôležitých rozhodnutiach, túžbach, plánoch a začala som na ne reagovať slovami, ktorými reagovalo kedysi voči mne moje okolie a on mi odpovedal mojimi slovami spred pár rokov. V duchu som si utrela studený pot z čela a kradmo sa začala obzerať naokolo. Určite sa v tom dave skrýva niekto, kto tomu chlapíkovi všetko o mne porozprával, teraz pozoruje moje reakcie a rehoce sa. Určite! A možno číta všetky moje maily, načúva telefonickým rozhovorom a dal nám do bytu plošticu. Moja panika sa stupňovala.
„Všetko má svoj význam, ktorý z našej pozície nemusíme vidieť,“ presvedčovala som nahlas skôr samu seba ako jeho. „V akom znamení si narodený?“
Keď odpovedal, povedala som: „Aj ja,“ a usmiala som sa, pretože v jeho tvári sa objavil rovnako paranoidný pohľad ako v tej mojej pred chvíľou.
„A v ktorý deň?“
„Povedz ty!“
„Nie, ty!“
Po potvrdení si zhodného dňa narodenia som sa začala dusiť cigaretovým dymom. On divne na mňa čumel. Asi nevidel nikoho kašľať.
„A v ktorom roku?“ nedala som si pokoja. Vedel aj svoje čínske znamenie zverokruhu. Tentoraz ma už zhoda s mojím znamením neprekvapila. Chvíľu ma premáhalo pokušenie upozorniť ho na omyly, do ktorých sa svojimi túžbami ženie. Dať mu rady do života z pozície dvanásťročného predstihu, keď ma zarazili jeho slová: „To nie je náhoda, že je tu toľko ľudí a stretneme sa spolu práve my, čo sme sa narodili v rovnaký deň a mesiac.“
V jeho očiach som hľadala čo i len štipku manipulácie, ale videla som iba chalana z naivnej drámy Pošli to ďalej. S neurčitou odpoveďou, a to nie iba jednou, som diskrétne počkala na jeho prirodzené fyziologické potreby, lebo po pive sa čúrať ísť raz musí a pri hajzlíkoch som sa s dátumovým dvojníkom navždy rozlúčila. Úchyl akýsi trafený! Normálny chlap predsa týmto ezoterickým veciam neverí. A ak, potom sa iba tvári, že áno, aby z rozhovoru vytĺkol stretnutie spriaznených osudov na úrovni pohlavných orgánov, alebo si dokazoval niečo iné v medziach dvíhania vlastného ega. Nie?
Historky z okultnej poradne
Pokiaľ sa muž skutočne rozhodne riešiť svoj život cez horoskopy, potom sa mu zvyčajne zrútil život ako domček z karát a on sa točí v kruhu bez východiska. Ako ten húževnatý Byvol, čo chcel svoju ženu narodenú v roku nežnej Ovce poslať k psychiatrovi, lebo sa mu priznala, že spala celú noc v jednej posteli s ich spoločným priateľom a nebol medzi nimi sex. Iba sa celú noc rozprávali. Dosť veľký kumšt mu vysvetliť, že peniaze a sex – „ktorý už nie je to, čo býval a treba si ho občas ozvláštniť inou partnerkou“ – nie sú pre ženu v dlhodobom vzťahu všetko.
Alebo ten Ohnivý Kôň, čo sa po búrlivej mladosti rozhodol nabúchať v čo najkratšom termíne Matku Svojich Detí a potom to ešte dvakrát zopakovať, keď prejavila snahu profesionálne sa realizovať. Lenže z Ohnivej Dračice domácu puťku nikdy neurobí. A už vôbec nie po tom, čo nemá, nie iba k partnerke, ale aj svojmu počítačovo nadanému synovi, čestnému Kančekovi, ani toľko úcty, aby po sebe mazal frivolnú internetovú komunikáciu.
Samozrejme, medzi mladšími ročníkmi sa výnimky objavujú častejšie. Mladý muž narodený v roku šikovnej Opice sa snaží aj cez veci medzi nebom a zemou pochopiť, prečo sa mu nedarí vo vzťahoch tak ako v podnikaní. Príjemný a rozumný Zajac sa zasa vyrovnáva so závisťou okolia a dokonca aj vlastnej rodiny, lebo sa nadrie v zahraničí za podstatne iné peniaze ako doma, ale domov nosí iba peniaze, nie drinu. A s jemnosťou oduševnený podľa mesiaca Pes v roku Ovce hľadá hlbší zmysel života a postranným efektom jeho meditácií sa stávajú zážitky mimo tela.
Aké ste zviera?
Dorazil môj autobus. Odlepila som sa od betónového stĺpu a nastúpila.
Ktovie, aké znamenie bola tá mladá dáma? Zovreté pery na urážku od mládenca namiesto výbuchu urazenej zlosti, ako by reagovala Tigrica, Dračica, Kôň, Opica, alebo aj Kanec či Potkan. Možno Kohút.
Obzrela som sa po voľnom mieste na sedenie a zbadala trojicu mladých ľudí. Jedna dievčina z nich mi pripomenula čímsi tú, o ktorej som práve premýšľala. Možno mi túto záhadu pomôže vyriešiť, koniec koncov, mám tri hodiny času.
„Smiem si prisadnúť?“
Ale keď to tak analyzujem z iného pohľadu, Potkan v roku Psa by mal byť trpezlivým, ak sa chce vyhnúť smole. Tá mladá dáma sa s ním pravdepodobne onedlho rozíde.
Zlatica Mokráňová
Písané pre Magazín T-Station, uverejnené 19. 10. 2006