V priebehu udalostí sa zo Svalovca stáva kandidát na penziu; do dôchodku by ho mohla dať zo svojich služieb Šťuka. Mala… Ale neurobí to hneď. Načo?
S Kaprom je to ešte neisté, vlastne s ním ani ešte nechodí; nemá voči nemu nijaké záväzky, a okrem toho, v tomto štádiu je oveľa lepšie ešte mať pozadie, demonštrovať prostredníctvom Svalovca, že „o nás niekto stojí“, že „sme na dračku“, slovom, že nie sme tuctový tovar. Šťuka ešte ďalej využije túto osvedčenú metódu, ktorou bude zvyšovať Kaprov záujem.
Akú úlohu má Svalovec zohrať?
Pri prvých schôdzkach s Kaprom má Šťuke pomôcť aplikovať „teóriu vzácnosti“. Neskoršie, keď sa vzťah medzi Šťukou a Kaprom vyvinie a nastane žiaduca situácia – totiž okamih, keď sa Kapor rozhoduje, či si má Šťuku vziať, alebo nie – zohrá úlohu tzv. katalyzátora, činiteľa, ktorý „urýchli proces“:
„Musím sa rozhodnúť, – bude uväzovať Kapor, – lebo napokon, o to dievča je záujem, a niekto mi ju môže prelanáriť. Napríklad ten… čo s ním chodila… taký ten svalnatý mládenec… bol krajší ako ja, to je isté, ale ho nechala pre mňa, značí to, že ma má rada; vlastne som do istej miery morálne zaviazaný, keď sa s ním pre mňa rozišla… Nedávno sa mi priznala, že ho stretla a že boli spolu na káve… Nič to neznamená, ale predsa… ak sa nepoponáhľam, môže sa k nemu vrátiť…“
Kapor sa teda poponáhľa. Konkurencia, ako vraví Šťuka, nikdy nezaškodí.
Hoci Svalovcova konkrétna úloha sa končí Šťukiným sobášom, jeho úloha, tak povediac, symbolická, nekončí sa nikdy. Lebo v manželstve začne neskôr Svalovec fungovať ako .,Veľké Keby“:
– Keby som si bola vzala Svalovca, a nie teba… Táto klasická manželská veta sa vyskytuje v štuko-kaprovských zvadách ako nevyhnutná rekvizita, ktorou možno efektne, nostalgicky a do stratena zakončiť spor.
Ak si Šťuka zachová k Svalovcovi aj po rozchode s ním dobrý vzťah (a Šťuka si ho, pokiaľ možno, zachová: je to jedna z jej zásad), potom môže Svalovec v prípade krajnej núdze – teda pozor! iba v havarijnom prípade – vystúpiť znova na scénu ako osoba konkrétna, ako „reálne nebezpečenstvo“. Stačia potom dve posedenia v kaviarni a Šťukina hrozba Kaprovi, že „veď prosím, ako myslíš, keď si nedáš povedať, vadiť: sa s tebou nebudem, nájdem si záujem inde… a Kapor si „dá povedať . V čomkoľvek. Jeho rodinu ohovárať nebudú. To teda nie!
Je teda vlastne nespravodlivé hovoriť o Svalovcovi ako o penzistovi. Slúži Šťuke do konca života.
Zdroj: Nataša Tanská: Vyznáte sa v tlačenici? (úvod do šťukológie), Mladé letá, 1968
Kapitola: Šťuka a chlapci