Idú pešo, noc je príjemná a Šťuka dáva dobrý pozor, aby sa ešte nevytvorila nijaká erotická atmosféra: nemá v úmysle dať sa bozkať pred bránou.
Pred bránou podá srdečne a kamarátsky Kaprovi ruku, čím naznačí, že jej ani na um nepríde postavať a obdivovať svit luny; tvári sa nenútene, ale je v strehu: teraz prichádza rozhodujúci okamih, teraz sa uvidí, či výsledok akcie bol úspešný, alebo nie.
Požiada Kapor o schôdzku? Kapor váha… Šťuka cíti kritický okamih. Prehnala to? Chcela sa odlíšiť od „pozadia“, od žien, ktoré Kapra obletujú, správala sa teda rezervovane, aby zaujala „metódou opaku“ Kaprovu pozornosť. Ale čo ak to prehnala, a Kapor si jej správanie vysvetlil ako nezáujem?! Čo ak si povedal, že je studená ani ryba?
Šťuka bleskovo zmení taktiku. Zrazu sa na Kapra nežne usmeje:
– Som vám veľmi povďačná…
– Za čo?!
– Za pekný večer. Dávno som sa s nikým tak príjemne neporozprávala. Už som ani neverila, že vôbec existujú takí muži, ako ste vy…
– Och, nie som nič zvláštneho…
Šťuka zdvihne zrak k nebesiam, akoby usilovne hľadala výraz:
– Máte v sebe niečo… neviem, ako by som to povedalo… Takto som si predstavovala hrdinu jedného Costovho románu, Harryho. Ten román sa volá Krehkosť…
– Nepoznám.
– Nepoznáte?! Ale to musíte čítať! Je to senzačná kniha, číta sa jedným dychom! Okamih.
Šťuka nedá Kaprovi možnosť nič povedať : bleskove zmizne v bráne, o chvíľu je nazad – s knihou v ruke. Podáva ju Kaprovi a tvári sa sprisahanecky.
– Ale mi ju vrátite, však. Je to moja obľúbená… nikomu ju nepožičiavam. Šťukine úspechy nie sú vždy hladké, ale Šťuka vedela, že po APZ sa už nesmie čas zastaviť: nemôže Kapra vyhľadávať (to by skreslilo obraz, aký o sebe vytvorila), je teda bezpodmienečne potrebné, aby sa prvá schôdzka dohodla hneď teraz, na konci APZ.
Vo chvíli, keď videla, že všetko môže byť stratené, musela použiť známy trik s knihou, ktorá zaručuje rendez-vous, a nemusíme oň zjavne a priamočiaro požiadať. Šťuka knihu len požičiava, robí láskavosť, ostáva v dobrom svetle; fakt, že požičanú knihu bude treba vrátiť – a to už vyžaduje automaticky ďalšie stretnutie – akoby v tejto chvíli vôbec nemala na mysli.
Situácia je zachránená. Kapor samozrejme nepovie, že ho kniha nezaujíma: schôdzku tento trik vždy zaručí. Ale neprehliadol ho? Nepozná Kapor tento trik tak dobre ako aj ona? Nadviazala reč na knihu a jej hrdinu dosť nenápadne a nenásilne?
Šťuka zaspáva pomerne ustarostená. Zo spánku sa uprostred noci zobudí:
– Ja sprostaňa! Mala som povedať , že mu zoženiem, čo ja viem, uruguajské krmivo pre ryby! Bol by mi telefonoval tri razy denne! Nejakú sušenú háveď by mi domovníkovie Míško už pozháňal…
Aj Šťukám sa stáva, že niekedy nie sú vo vynikajúcej forme.
Zdroj: Nataša Tanská: Vyznáte sa v tlačenici? (úvod do šťukológie), Mladé letá, 1968
Kapitola: Šťuka a chlapci