Ak sa Šťučkine spolužiačky za ten čas zaoberali problémom „chodiť či nechodiť a s kým“, Šťučka sa len naoko venovala niečomu inému: v skutočnosti pracovala „na tej istej roli“, lenže rafinovanejšie.
Prudko zvyšovala svoju cenu, aby vystupňovala záujem. Teraz sa o ňu budú zaujímať tí „naj-naj“ mládenci: stala sa pre nich prestížnou partnerkou. Vytvorila si výhodnú situáciu:
a) má predpoklady, aby obstála popri tom „najskvelejšom“ mladíkovi
b) nemusí sa unúvať ho hľadať; urobila sa dosť známou, aby on hľadal ju.
Ten najskvelejší mladík.
Čo si pod tým Šťučka predstavuje?
Prirodzene, že hrdinu ako vystrihnutého z filmového plátna. Má šestnásť, hodnotí mládencov predovšetkým na plavárni; to je jej aréna. Plavárenské hodnoty sú teda v popredí; chlapec musí byť „väzba“, to po prvé. Po druhé musí byť športovec. Po tretie musí mať nonšalantné vystupovanie. Po štvrté, dievčatá sa za ním musia obzerať, ale on s nimi zaobchádza zvysoka… S tými ostatnými, pochopiteľne. Šťučka bude tá, čo ho skrotí – aspoň tak si to ona predstavuje.
Ak máme už dvadsať, neusmievajme sa nad vyššie popísaným hrdinom: ideál každej generácie šestnásťročných je presne takýto, opakuje sa ako osýpky. Ako prekoná Šťučka túto detskú chorobu?
Na rozdiel od spolužiačok, ktoré sa síce za takýmto mládencom na plavárni obzerajú, ale nie vždy ho dostanú, Šťučka ho dostane temer naisto. Už len preto, lebo sa za ním neobzerá, ale postará sa, aby sa obzeral on.
Má ho vyhliadnutého už dávno. Vytrúbi v duchu poľovačku, a potom sa už pousiluje, aby sa jej korisť cítila víťazným lovcom, a ona, lovkyňa, korisťou.
V tom okamihu sa začína Šťučkino obdobie trikov.
Zdroj: Nataša Tanská: Vyznáte sa v tlačenici? (úvod do šťukológie), Mladé letá, 1968
Kapitola: Šťuka a chlapci