Bol Ezop skutočnou postavou z mäsa a kostí bojujúci satirou za práva utláčaných, alebo len legendou antického sveta? Podľa podložených prameňov naozaj žil… A žije dodnes – v múdrostiach, ktoré nám vo svojich bájkach zanechal. Dnes v bájke o Jupiterovi a korytnačke.
Kedysi dávno korytnačka nenosila na chrbte pancier ako dnes. No potom sa stalo čosi, čo spôsobilo, že ho má ustavične na sebe. Začalo sa to tým, že boh Jupiter pozval zvieratá na hostinu. Prišlo všetko živé, okrem korytnačky. Jupitera to rozladilo. Dúfal, že jeho pozvanie prijme každé zviera pod slnkom a korytnačka to pokazila. „Možno ochorela“ pomyslel si a vybral sa ju pozrieť. Keď tam prišiel, zistil, že korytnačka je v poriadku. „Prečo si neprišla na hostinu?“ spýtal sa vľúdne, „Nechcelo sa mi, radšej som zostala vo vlastnom dome“. „Naozaj?“ spýtal sa boh Jupiter rozhnevane. „Keď je to tak, odteraz budeš nosiť, svoj dom so sebou, kdekoľvek sa pohneš!“
POUČENIE: Dávajme si pozor na to čo hovoríme, lebo ľudia nás môžu chytiť za slovo.
Použitá literatúra:
BRONNEN Arnolt: Ezop, Praha: Státní nakladatelství krásné literatúry a umení, 1962.
Ezopove bájky, Bratislava: Junior, 1993. ISBN 80-7146-098-2
Ezopské bájky, Bratislava: Smena, 1974.