Bol Ezop skutočnou postavou z mäsa a kostí bojujúci satirou za práva utláčaných, alebo len legendou antického sveta? Podľa podložených prameňov naozaj žil… A žije dodnes – v múdrostiach, ktoré nám vo svojich bájkach zanechal. Dnes v bájke o levovi a myške.
Lev je pyšné a silné zviera – kráľ zvierat. Raz keď mu po tvári v spánku prebehla drobná myška, chytil ju mocnou labou a druhou sa zahnal, že ju rozdrví, taký bol nahnevaný. Myška zapišťala: „Mocný lev, nezabíjaj ma prosím a nechaj ma žiť. Ak ma pustíš, možno ti budem raz osožná.“ To leva celkom rozveselilo. Predstava, že také malé bezvýznamné zvieratko by mohlo niekedy pomôcť jemu – kráľovi zvierat bola smiešna a tak sa zľutoval a pustil ju. O pár dní prišli do džungle poľovníci a nastražili siete na levov. Lev pri svojich potulkách sa do takej siete chytil. Ako tak smutne čakal na svoj osud, prišla k nemu malá myška, ktorú nedávno pustil. Myška sa dala do práce a prehrýzla v sieti oká, čo levovi umožnilo ujsť na slobodu.
POUČENIE: Niekedy môžu aj malí a slabí pomôcť veľkým a silným.
Použitá literatúra:
BRONNEN Arnolt: Ezop, Praha: Státní nakladatelství krásné literatúry a umení, 1962.
Ezopove bájky, Bratislava: Junior, 1993. ISBN 80-7146-098-2
Ezopské bájky, Bratislava: Smena, 1974.