Sú knihy, ktoré sú psychoterapiou. Iné skôr emocionálnym psychoterorom. A ďalšie pre mňa predstavujú „deja vu“. Do tej poslednej kategórie patrí aj román Eon – Zaklínač drakov.
Nadobudla som neodbytný pocit: „Už som ho predsa čítala.“ Deja vu znamená, že ten príbeh poznám. Chvatom som si pozrela dátum vydania knihy, aby som si potvrdila alebo vyvrátila, dojem. Prvé vydanie. Nečítala. Potom je jedno z možných vysvetlení zápis príbehu v kolektívnom nevedomí.
Zahĺbila som sa do románu v čase prejavu mesačnej energie ako dôkazu mojej ženskosti. Nepotláčala som ho duchárkiným čajom ani slnečným práškom. Pohrúžila som sa do deja skúmajúc ako si Eona v Eonovi osvojí byť pravdivá sama k sebe. Zvládne zaklínač Zrkadlového draka skúšku presunu blížiaceho sa monzúnu? Podarí sa spojenie slnečnej a mesačnej energie?
Dej je predvídateľný aj pre tých, čo nepoznajú ezoterické súvislosti vedome, neuberá mu to však na pútavosti vďaka autorkinej spisovateľskej zručnosti. Skôr naopak. O štruktúre knihy, technike písania, deji a postavách sa tu podrobne rozpisovať nebudem. Pokiaľ chcete, skvelú recenziu nájdete tu.
V dobrodružnom románe je všetko možné
To, čo nadobúda význam z môjho hľadiska, je použitá symbolika. V románe oceňujem jemne utkaný koberec zo základných princípov čínskej mytológie. Drakov s archetypálnymi cnosťami projektovanými na postavy. Autorka otvára bránu do symbolického sveta previazaného s realitou magickými vedomosťami a schopnosťami adeptov aj pokročilých.
Nájdete tu vynikajúco vykreslenú prácu so svetom energií a s vnútorným zrakom. Pohyb energie „hua“ v priestore tela pozdĺž dvanástich meridiánov cez sedem energetických centier v dvadsiatich štyroch pozíciách s ovládnutím dychu v konkrétnej polohe a pohybe tela je lahodnou zmienkou pre znalých praktikov. Nevtieravo aj základné poznatky feng šuej bez použitia tohto slovného spojenia.
Uchvátilo ma aj opísanie jadeitu, perál, tykysu a iných kameňov vsadených do popisu šperkov, rukoväte zbraní či iných predmetov. Z pohľadu ezoterických princípov, pravidiel práce s energiou nie samoúčelne. Proste v dobrodružnom románe je všetko možné. Ale naozaj len fantazijnom?
Draka pravdy klame telom
Autorka sa tiež obratne pohráva s animusom a animou. Vedomým Ja a jej tieňom. Mladá, takmer, žena so spoločensky uznávanou, ale krívajúcou maskou Eona a s obrazom duše Eony vytlačenej do nevedomia. V jej blízkosti fyzicky muž oblečený v ženských šatách a s vedomým prijatím duše ženy. Slová kontry[1] Dely: „Moja sila je v tom, že som prijala pravdu o tom, kto som.“ – stoja v opozícii k odhodlaniu Eona: „Zaklínač draka by nemal mať nič spoločné so ženským písaním. Ani so ženskými myšlienkami a obavami.“
Eona sa síce ocitla sa v strede boja o moc na čínskom cisárskom dvore, kde prísna dvorná etiketa dáva priestor na rozvíjanie schopností vnímania jemných odtienkov v spleti intríg. Lenže v tomto patriarchálnom svete existuje ženské písmo, ktoré sa odovzdáva z matky na dcéru. Nič učené, len na odovzdávanie pocitov. Vraj.
Je v tomto prostredí iróniou mať za patróna draka pravdy a súbežne klamať vlastným telom. Alebo skôr zrkadlom nastaveným pretvárke cisárskeho dvora? Odrazom aj nášho druhého tisícročia? Jemné poprepletané symbolické pavučiny odhaľujú v súvislostiach mnoho vrstiev psyché. Príbeh je od začiatku po koniec nebadaným zasvätením čitateľa.
Iných zákonitostí považovaných v našom materialistickom svete iba za fantazijné a nie reálne sa autorka len dotkla. Teším sa preto na pokračovanie románu. Zvedavá, akým spôsobom ich rozvinie do hĺbky.
Zlatica Mokráňová, vytvorené: 24.10.2010
Zdroj: Alison Goodmanová: Eon – zaklínač drakov, 1. diel
Vydavateľstvo: Ikar, 2009
[1] Kontra – dvojitá duša