„Vo chvíli, keď sa každý z nás prvý raz nadýchol, naprogramoval svoju budúcu cestu životom. Naša osobnosť je ovplyvnená z jednej tretiny genetickou informáciou, druhú tretinu predstavuje prostredie, v ktorom sa formujeme a nakoniec karmou, ktorú sme si zvolili v čase pred narodením.“ Tak takto začínala numerologická časť Relácie o Mystike s Majou v roku 1998. Teraz po dvanástich rokoch Vám tú záhadnú nenumerologickú časť ponúkam každý piatok na našom portáli vo forme článkov. Dnes na tému Cheopsovej pyramídy.
V čase kráľa Tutanchamona veľkí faraóni Egypta zmenili miesto svojho posledného odpočinku, aby unikli pozornosti nehanebných vykrádačov hrobiek. Namiesto aby ich ukladali v mohutných kamenných pyramídach, pochovávali ich v podzemných hrobkách vytesaných do skaly v Údolí kráľov, pustom, nehostinnom mieste neďaleko Téb. Pyramídy však zostali udivujúcim dôkazom zručnosti staroegyptských staviteľov a svedectvom vízie ich vládcov.
Najúžasnejšou je Veľká Cheopsova pyramída, ktorú postavili takmer pred 5 tisíc rokmi na brehu rieky Níl v Gíze neďaleko Káhiry. Keď‘ staroveký učenci vytvárali zoznam siedmich najúžasnejších stavieb svojich čias, zaradili doň aj Veľkú pyramídu v Gíze. Dnes patrí k jedným zo zachovaných siedmich divov sveta. Vybudovaná ako náhrobok veľkého panovníka Cheopsa, ktorý zomrel roku 2528 pre Kristom, stala sa monumentom hodným najmocnejšieho vládcu. Postavená z vyše dvoch miliónov veľkých kamenných kvádrov, ktoré robotníci poskladali dovedna za pomoci najprimitívnejších nástrojov, táto pyramída zaberá plochu vyše piatich hektárov a týči sa do výšky 146 metrov, takže prevyšuje Chrám svätého Petra v Ríme. Armáda vyše 20 tisíc robotníkov sa ťažko a dlho – podaktorí odhadujú trvanie stavby na 30 rokov – borila s úlohou dokončiť pyramídu dosť zavčasu na to, aby do nej mohli pochovať kráľa. Cheops sa začal pripravovať na smrť, kým bol v rozkvete síl. Jeho snom bolo, aby ho pochovali v najväčšej pyramíde, akú kedy videl svet, obklopeného najvzácnejšími pokladmi a jeho duša mohla nastúpiť cestu do ríše veľkého slnečného boha Ra.
Hoci Veľká pyramída je bezpochyby udivujúcim výsledkom technickej a konštruktérskej invencie a vhodným náhrobkom pre veľkého kráľa, niektorí ľudia sa nazdávajú, že sa v nej skrýva ešte oveľa viac a kladú si otázku, aký bol skutočný účel jej výstavby. Naozaj mala byť len gigantickým náhrobným kameňom? Títo ľudia veria, že Veľká pyramída, najväčšia zo skupiny pyramíd v Gíze, nie je len hrobkou, ale pravdepodobne aj najstarším astronomickým observatóriom na svete, ktoré súčasne slúžilo ako kalendár, zachytávajúci s neuveriteľnou presnosťou nielen hodiny ale aj dni, ročné obdobia, ba dokonca celé stáročia. V roku 1853 ‚ francúzsky lekár Jean Baptiste Biot navštívil Gízu a začal rozsiahly prieskum pyramídy. Dospel k záveru, že pyramída vlastne funguje ako obrovské slnečné hodiny. Neboli to však obyčajné hodiny. Zaznamenávali viac ako denný čas. Stavitelia starého Egypta pyramídu vybudovali s takou neuveriteľnou presnosťou a na takom mieste, že ukazovala aj deň v roku.
Severnú a južnú časť steny pyramídy lemujú široké chodníky nazvané „ dlažbami tieňov.“ v zime vrhá pyramída tieň na dlažbu obrátenú na sever, kým v lete dopadá na južnú dlažbu trojuholník svetla odrazený od jej južnej steny. Bloky dláždenia vytesali takým spôsobom, že sa pomocou nich dajú merať plynúce dni. Starovekí astronómovia azda tiež pomocou týchto slnečných hodín predpovedali jesennú a jarnú rovnodennosť a letný a zimný slnovrat, čiže dva dni, keď‘ Slnko prechádza nad rovníkom a dva dni, keď‘ sa od neho ocitá v najväčšej vzdialenosti. Biotove závery podporil aj ďalší predstaviteľ vedy 19.storočia britský astronóm Richard A. Proctor tvrdením, že Veľká pyramída by bola ideálnym astronomickým observatóriom. Vyzdvihol pritom fakt, že veľká galéria, chodba vedúca do samého srdca pyramídy, bola vybudovaná pod uhlom, ktorý spájal pyramídu s Polárkou, základným orientačným bodom pri štúdiu hviezd. Proctor sa navyše domnieval, že táto chodba je ideálnym pozorovacím miestom, z ktorého astronómovia starého Egypta mohli sledovať oblohu a zaznamenávať pohyby hviezd a planét.
Je určite možné, že pyramídy vybudovali tak, aby spĺňali takúto dvojakú funkciu. Starí Egypťania boli veľmi zruční a mali rozsiahle vedomosti z astronómie vedeli rozoznať päť vtedy známych planét poznali rozdiel medzi planétami a hviezdami dávno pred vynájdením teleskopu a ďalších astronomických nástrojov. Svoje vedomosti použili na vytvorenie niekoľkých kalendárov. Prvý bol založený na hviezdach. Keď sa Sírius, inak tiež známy ako Psia hviezda, zjavil na oblohe pred úsvitom, signalizoval začiatok každoročných záplav rieky Níl. Záplavy boli životne dôležité pre zavlažovanie polí, fakticky až také dôležité, že v Egypte sa nový rok začínal spolu s obdobím záplav. Druhý kalendár bol založený na fázach mesiaca; každý lunárny mesiac trval zhruba 29 a pol dna. Tento kalendár používali na vyratúvanie začiatku niektorých náboženských obradov a slávností. Egypťania ako prví rozdelili rok na 365 dní a toto rozdelenie je dodnes základom nášho kalendára. Aj toto nasvedčuje, akí pokročilí a vzdelaní boli ich astronómovia.
Iní ľudia prišli s ešte neuveriteľnejšími vysvetleniami, prečo postavili Veľkú pyramídu. Jednou z najbizarnejších bola teória sformulovaná škótskym kráľovským astronómom Charlesom Piazzim Smythom. V roku 1864, po návšteve Veľkej pyramídy, Smyth publikoval svoje závery v knihe Naše dedičstvo vo Veľkej pyramíde, ktorá sa stala bestsellerom. Tvrdil v nej, že Veľkú pyramídu postavili ako gigantický stroj na veštenie. Ak sa správne dekódujú jej vonkajšie a vnútorné rozmery, argumentoval Smyth, nájdeme v nich predpovede týkajúce sa budúcnosti od samého začiatku ľudstva až po Kristov druhý príchod. Svoju novú teóriu nazval pyramidológia. Netreba zdôrazňovať, že množstvo ľudí odmietlo Smythove úvahy ako kopu nezmyslov nech už sa rozhodnete uveriť ktorejkoľvek z teórií, ba dokonca aj keď sa nerozhodnete pre nijakú z nich, jedno nemožno poprieť. Od čias pyramíd ľudstvo nikdy nevybudovalo nič také veľkolepé a asi už ani nikdy v budúcnosti nevybuduje. Isté je, že čaro pyramíd na nás pôsobí rovnako mocne ako za čias starých Egypťanov, ktorí ich vybudovali – sú to skutočné divy sveta.
Pre Beta rádio spracovala: Mária Kašiarová
Relácia o Mystike s Majou odvysielaná 17. 11. 1998