Bol Ezop skutočnou postavou z mäsa a kostí bojujúci satirou za práva utláčaných, alebo len legendou antického sveta? Podľa podložených prameňov naozaj žil… A žije dodnes – v múdrostiach, ktoré nám vo svojich bájkach zanechal. Dnes v bájke o líške a bocianovi.
Líške raz prišlo na um, že si s bocianom zažartuje a pozvala ho k sebe na obed. Keď bocian prišiel, ponúkla ho polievkou na plytkom tanieri. Bocian sa trápil, ale do zobáka žiadnu polievku nabrať nemohol. Namrzený, ako sa nechal dobehnúť pozeral, ako líška zjedla všetku polievku. Rozhodol sa že jej to oplatí a o pár dní pozval líšku na obed on. Polievka bola v krčahu s úzučkým hrdlom. „Dobrú chuť!“ zaželal líške a výdatne si nabral do zobáka polievku z krčahu. Líška všeliako skúšala, ale k polievke sa nedostala, hrdlo bolo úzke, ona široký pysk a labkami sa polievka jesť nedá. Bocian pokojne dojedol polievku a líška celá od zlosti namrzená odišla domov.
POUČENIE: Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.
Použitá literatúra:
BRONNEN Arnolt: Ezop, Praha: Státní nakladatelství krásné literatúry a umení, 1962.
Ezopove bájky, Bratislava: Junior, 1993. ISBN 80-7146-098-2
Ezopské bájky, Bratislava: Smena, 1974.