„Vo chvíli, keď sa každý z nás prvý raz nadýchol, naprogramoval svoju budúcu cestu životom. Naša osobnosť je ovplyvnená z jednej tretiny genetickou informáciou, druhú tretinu predstavuje prostredie, v ktorom sa formujeme a nakoniec karmou, ktorú sme si zvolili v čase pred narodením.“ Tak takto začínala numerologická časť Relácie o Mystike s Majou v roku 1998. Teraz po dvanástich rokoch Vám tú záhadnú nenumerologickú časť ponúkam každý piatok na našom portáli vo forme článkov. Dnes na tému Mágia a čarodejníctvo v histórii.
Už v praveku bola mágia súčasťou náboženských predstáv a obradov. Opierala sa o vieru v schopnosť‘ človeka ovplyvňovať a pôsobiť pomocou tajných a nadprirodzených síl na ľudí aj zvieratá, prírodné javy i na duchov, bohov a na všetko, čo ho obklopovalo. O pravekých obradoch svedčia nástenné maľby a rytiny v jaskyniach. Praveký človek vnímal svoj životný priestor ako oživený, preto mohol komunikovať s rôznymi predmetmi i bytosťami. Táto schopnosť sa dodnes vyskytuje u časti príslušníkov takzvaných prírodných národov, ktorí žijú na úrovni konca doby kamennej, napríklad austrálsky domorodci medzi sebou komunikujú na diaľku obyčajným sústredením. V období staroveku bola mágia neobyčajne vzácnym umením. Najstaršími civilizáciami, kde sa toto umenie rozšírilo, bola staroveká India, Perzia, Chaldea a Egypt. I vlastný pojem mágia pochádza zo starej Perzie a je odvodený od kňazskej sekty vyznávajúcej Zoroastrovo učenie. Uctievali oheň a živly, zaoberali sa liečením, zákonodarstvom a písomníctvom. V období Rímskej ríše preniklo ich učenie aj do Európy.
Starí Gréci verili, že sošky, ktoré im ktosi položil pred dvere alebo na hrob predkov, slúžia na počarovanie. V Európe sa tajné magické učenie rozšírilo pôsobením židovského národa, ktorý sa po židovskej vojne a zničení Jeruzalema rímskymi vojskami rozptýlil po svete. Nástupom kresťanstva v stredovekej Európe sa mágia začína stotožňovať s čarodejníctvom a mágovia s čarodejníkmi, ktorí prostredníctvom diabla škodia iným. Katolícka cirkev vytvorila osobitný inštitút – inkvizíciu, ktorá vyhľadávala a prenasledovala kacírov, čarodejníkov a čarodejnice. Inkvizičné procesy v 13. a 18. storočí boli zväčša zmanipulované a na hraniciach bolo upálených veľa nevinných ľudí.
Čarodejníctvo, viera v neho a procesy s ním súvisiace sa na naše územie dostávajú až koncom 16.storočia. V 17.storočí a najmä v prvej polovici 18.storočia to súviselo aj s hlbokým hospodárskym, sociálnym, kultúrnym a vzdelanostným úpadkom, náboženským prenasledovaním a vnútornými vojnami. Čarodejníctvo vychádzalo z najtemnejších stránok ľudských žiadostí, nízkych myšlienok a pudov zlomyseľných a obmedzených ľudí. Považovalo sa za zločin, veď využívalo závisť, nenávisť a želanie toho najhoršieho. Značná časť osôb obvinených z čarodejníctva sa však zaoberala liečením. Nízka úroveň medicíny na začiatku 18. storočia zapríčinila, že čarodejnice sa u pospolitého ľudu tešili veľkej obľube. Neraz však nešťastná náhoda alebo smrť pacienta spôsobili, že čarodejnicu postavili pred súd, mučili a upálili. Príchodom novoveku sa mágia praktizovala v tajných spoločnostiach, lóžach a rádoch. Zaoberali sa ňou i dobrodruhovia, napríklad gróf Alexander- Cagliostro, vlastným menom Giuseppe Balsamo, ale i ľudia, ktorí sa chceli pomocou skrytých síl dopracovať k poznaniu. V druhej polovici 19. storočia rastie počet tajných rádov, napríklad Rád zlatého úsvitu, ktoré sa zachovali až do 20. storočia. Na začiatku 20. storočia dospeli niektorí bádatelia v oblasti antropológie a etnografie k názoru, že mágia je výhradne súčasťou primitívneho myslenia človeka a patrí medzi patologické prejavy myslenia v spoločnosti. V súčasnosti opäť záujem o okultné javy, ktorý pravdepodobne súvisí so spoločenskými zmenami, sa konzumná spoločnosť so záujmom o skryté javy a sily sa pokúša nájsť protipól v iných hodnotách.
Mágia spočíva v predstave, že každý objekt má určité charakteristické vlastnosti, ktoré podľa istých princípov možno preniesť na iný objekt. Pri magických činnostiach v tradičnej kultúre sa využívalo nepreberné množstvo magických prostriedkov. Využívali sa predstavy o mágii slova, čísiel, pohybu, mimiky, gestá, mágii začiatku, času, priestoru, magicko-očistných živlov a iné praktiky materiálnej povahy, ktoré mali umocňovať účinok magických obradov. V tradičnej ľudovej kultúre sa magickými činnosťami mala zabezpečiť krása, sila, zručnosť, erotická príťažlivosť, prosperita a tak ďalej. Magické obrady mali tiež ochrániť vykonávateľa a jeho okolie pred prípadným vplyvom zlých síl a zároveň zabezpečiť náklonnosť síl kladných. Aplikácia princípov mágie mohla podľa tradičných predstáv prinavrátiť poškodenému zdravie, prípadne nenávidenej osobe zapríčiniť chorobu alebo smrť. Ešte pred narodením dieťaťa v období gravidity sa museli rešpektovať určité zásady a príkazy, veľa magických úkonov sa vzťahovalo na uľahčenie pôrodu, obdobie krstu, ktoré mali zabezpečiť najmä zdravie a prosperitu. V období dospievania sa mágia zameriava na erotiku a kozmetické úpravy zabezpečujúce krásu a príťažlivosť. Magické úkony, ktoré sa viazali na svadbu, mali priaznivo ovplyvniť život novomanželov a priniesť im šťastie, bohatstvo a úspech. Po úmrtí mala mágia zamedziť vplyv mŕtveho na živých, očistné úkony a podobne. Ohromné množstvo týchto praktík sa viaže na zimný slnovrat a zameriavajú sa na prosperitu hospodárstva a proti vplyvu zlých síl. I vo zvykoch spojených s prácou a zamestnaním nachádzame magické predstavy. Napríklad pri včelárstve, rybárstve, pastierstve, chove zvierat, stavbe domu, priadkach, práčkach a podobne, mali pomôcť, aby práca išla lepšie od ruky.
Biela a čierna mágia sú frekventované slová, ktoré u mnohých, najmä tých, čo sa cítia byť vzdialenejšími, vyvolávajú len úsmev a pohŕdanie. Dodnes sa v prísloviach, porekadlách a najmä folklóre zachovalo veľa magických vedomostí, ktoré sú už len zlomkom znalostí našich predkov. Neznamená to však, že by nemohli byť nebezpečné. V súvislosti s mágiou bola v minulosti rozšírená viera, že choroby môžu privodiť aj ľudia, ktorý sa v tom vyznajú. Najrozšírenejšie boli predstavy spojené s princípom mágie podobnosti, napríklad ak sa budúca matka zahľadela na nejaké zviera, môžu sa na dieťa preniesť znaky tohto zvieraťa, ak na telesne postihnutého, dieťa malo mať tú istú telesnú vadu, ak sa nadýchla zápachu, dieťa malo mať nepríjemný dych. Matka nesmela byť smutná, lebo by dieťa plakávalo a podobne. Gravidná žena nesmela pozerať na požiar, zapálené zore či vychádzajúce slnko, lebo ak by sa súčasne dotkla sama seba, dieťa by mohlo mať na rovnakom mieste červenú škvrnu, tzv. oheň. Existuje množstvo zákonov, ktorým ľudia veria dodnes, napríklad rozprávať o chorobe, prípadne naznačovať jej príznaky gestami môžu ju vyvolať. Veľké množstvo chorôb bolo podľa takých predstáv zapríčinených čarovaním, či už osobami, ktoré mali nadprirodzené schopnosti, alebo za iných okolností mali magickú silu. Praktík na vyvolanie chorôb je veľa, napríklad urieknutie, zarieknutie, kliatba, morenie, porobenie a podobne. Urieknuť iného človeka mohol človek nielen so zrasteným obočím, ale hocikto, kto sa upriamene zahľadel. Prejavilo sa to ťažkosťou žalúdka, horúčkou, zimnicou alebo malátnosťou. Z nášho územia je známy príklad zarieknutia z procesov s Máriou Badačkovou z Mnešie, vypočúvanou v Trenčíne v r. 1716, z ktorého sa zachoval verš privolávania choroby: „Dones Bože, do Majthiných dvoru a z tohto sveta zhľaď protivnicu moju!“ Menovaná udržiavala pomer so ženatým šľachticom Jurajom Majthénym a týmto spôsobom sa usilovala zniesť zo sveta jeho manželku.
Výrok: Kto pochopil a navždy vie, že život a smrť sú jedno a to isté, bude žiť večne.
Pre Beta rádio spracovala: Mária Kašiarová
Relácia o Mystike s Majou odvysielaná 25. 08. 1998