Bol Ezop skutočnou postavou z mäsa a kostí bojujúci satirou za práva utláčaných, alebo len legendou antického sveta? Podľa podložených prameňov naozaj žil… A žije dodnes – v múdrostiach, ktoré nám vo svojich bájkach zanechal. Dnes v bájke o poľovníkovi.
Človek, ktorému celkom vypadali vlasy, si kúpil parochňu z pravých ľudských vlasov a raz sa vybral s priateľmi na poľovačku. Keď cválal cez pole, prudký vietor mu strhol z hlavy klobúk a s klobúkom odniesol aj parochňu, takže zostal holohlavý. Ostatní poľovníci si myslel, že ich priateľ sa bude zlostiť za to, čo sa mu stalo.. No keď prišli k nemu, videli že sa smeje a spýtali sa ho, čo je mu také smiešne na tom, že mu vietor odniesol parochňu. A on odvetil so smiechom: „Pomyslel som si, že keď vlasy, z ktorých bola parochňa urobená. neostali na hlave majiteľa, ako som mohol čakať, že ostanú na mojej hlave?“
POUČENIE: Zasmej sa a uvidíš, že aj ostatní sa budú smiať.
Použitá literatúra:
BRONNEN Arnolt: Ezop, Praha: Státní nakladatelství krásné literatúry a umení, 1962.
Ezopove bájky, Bratislava: Junior, 1993. ISBN 80-7146-098-2
Ezopské bájky, Bratislava: Smena, 1974.