Ísť do Egypta znamená prežiť si tam ešte jeden život a zrýchliť svoju karmu. Ako hovorí v knihe Strovoloský mág Daskalos: „Když vás dvakrát, nebo třikrát šlehne bič karmy, poznáte to, protože vás to bude bolet.“ A tento fakt som výrazne podcenila.
Do Egypta za prekliatím
Nie že by som ktovieako bytostne túžila po Afrike, len pracujem s Crowley tarotom a precítenie symboliky egyptskej mytológie priamo na mieste sa mi zdalo vhodné. Žiadna vysnená dovolenka, len medzník, ktorý ma posunie vpred na duchovnej ceste. Zápočet na zozname ezoterických skúšok. Vybavené odškrtnem a môžem ísť ďalej.
Môj záujem o túto mýtickú krajinu sa zosilnil po návšteve anjelského automatického písma. Unavená prácou som sa dozvedela o prekliatí na schopnostiach jasnovidnosti siahajúcom do dávnych dôb bez toho, že by som mladej žene – médiu – naladenej na môjho anjela vopred hovorila o profesii a o svojich budúcich dovolenkových zámeroch. „A teraz pozor si dávaj na oči, na ktorých máš z Egypta od jednej ženy natiahnutú sieť slepoty a nevidomia dvoch duchov a energie zemskej cez oltár v Karnaku vybudených a cez špic obelisku Hatšepsutinho na zádušný chrám jej daný a opäť do zeme zvedený. Tento prúd a táto sieť ťa má navždy uzatvárať a v tmách duchovnej slepoty zatvárať.“
Keď sme sa neskôr rozprávali na túto tému, potvrdila mi, že horúčavy nie sú jediná príčina, prečo ľudia odpadávajú na územiach nabitých energetickým nábojom udalostí, ale spája sa to práve s asociovanými nevedomými spomienkami. Medzi zasvätencami sa totiž odovzdáva informácia, že ísť do Egypta znamená prežiť si tam ešte jeden život a zrýchliť svoju karmu. Ako hovorí v knihe Strovoloský mág Daskalos: „Když vás dvakrát, nebo třikrát šlehne bič karmy, poznáte to, protože vás to bude bolet.“ A tento fakt som výrazne podcenila, spoliehajúc sa na duchovné očistenie od tohto jediného prekliatia.
To mám ísť na dovolenku zomrieť?
Po niekoľkomesačnom presviedčaní manžela, že podnikanie nie je o robote od rána do večera bez ohľadu na ostatné aspekty života a za ten týždeň, čo si oddýchne v Egypte, sa jeho firma skutočne nezrúti, sme konečne začali vybavovať nové pasy. Vďaka centralizácii systému sme na ne čakali ďalší mesiac, až som v zúfalosti strácala poslednú štipku trpezlivosti. Mala som totiž záujem o jarnú, nie letnú dovolenku. Bola som tam ochotná ísť za akúkoľvek cenu. A anjeli splnia všetko, čo si želáme.
Pasy konečne dorazili, pobyt som vyplatila, keď sme štyri dni pred odletom v správach zachytili informáciu o bombových útokoch na Sinaji. Manžel mierne znervóznel. Tretí deň výbuchov to už nevydržal a vybuchol aj on:
– To mám ísť na dovolenku zomrieť?
– Možno je to náš osud, – odvetila som mu fatalisticky, ale on sa vôbec neupokojil.
Kontaktoval ministerstvo zahraničia, aby mu niekto kompetentný dal k tejto situácii zmysluplné vyjadrenie pre slovenských turistov a z diplomatických, nič nehovoriacich odpovedí vydedukoval, že Egypt je vlastne nestabilná krajina, kde sú udalosti tohto typu bežné takmer každý rok, Sinaj sa od Hurghady nachádza stovky kilometrov, ale aj napriek tomu by sme mali zvážiť fakultatívne výlety.
Vtedy som si spomenula na kamaráta. Tvrdí, že každému sa deje iba to, čo chce, aby sa mu dialo a mne svitlo. Obrátila som oči hore k nebu a vyslala myšlienku, že moje želanie formulované „Chcem ísť do Egypta, aj keby tanky padali!“ som v mysli spolu s emocionálnym nábojom vyslovila unáhlene. Význam má silne metaforický a beriem si ho späť. Na štvrtý deň a zároveň deň odletu sa už žiadne teroristické akcie neudiali a my sme odleteli.
Vône orientu a piešťanskej vajcovky
Let bol pohodový. Hviezdy som videla z okna nad aj pod lietadlom, chvíľami aj pred očami a spoliehala sa na pilota, že on predsa vie, kde sa nachádza zem.
Vstup do mesta, hotelový komplex veľkosti jedného sídliska, samotný hotel, kde dovolenkovali hlavne „novyje russkie“, strážili policajti. Päťhviezdičkové honosné ubytovanie sultánskeho paláca ako z Rozprávok tisíc a jednej noci by ma napriek preumelkovanosti možno aj ohúrilo, keby moje jemné čuchové bunky nezacítili smrad. Pripomínal piešťanskú vajcovku v kombinácii so záchodovou vodou.
Na moje zdesenie tým smrdela aj strava a voda. Relatívne v poriadku som bola dovtedy, kým som pila vlastné zásoby minerálky z domu a neprešla na ich vodu zatvorenú vo fľaške. Vraj zdravotne neškodnú. Po prvotnom nesmelom ochutnávaní jedla, keď nám od hladu nič iné nezostávalo, sa z pečeného kuraťa vykľul nílsky holub, z fašírky kofta, čo je mleté baranie mäso, z kávy čajový odvar a postupne sme usúdili, že z bohato naložených stolov v rámci all inclusive je najchutnejší suchý arabský chlieb a z nápojov najbezpečnejší plechovkový tonic. Slivovicu na dezinfekciu zažívacieho systému sme nebrali a miestny alkohol voňal ako etanol zmiešaný s pepermintovým likérom a kvapkami od kašľa. Vraj tak aj chutil.
Pyramídy zbúrať
Už cestou k pyramídam v Gize som si uvedomovala zvláštne pochody v črevách. O polnoci asi tridsať autobusov z Hurghady prevzala policajná ochrana na parkovisku pár kilometrov od hotela. Konvoj pod ochranou vojakov, navyše každé vozidlo s ozbrojeným osobným strážcom, napredoval 120 km/h bez ohľadu na kohokoľvek mimo neho. Počas prestávok na parkoviskách sa veru mnohým odnechcelo ísť si uľaviť do púšte, kde nieto ani kríčka, keď na neho pozerá chlapec so samopalom v plnej výzbroji s nočným videním.
Kládla som si v duchu otázku, čo je také zvláštne na Káhire, keď je to iba bezvýznamné provinčné mestečko. Skôr ako sprievodkyňa rovnakými slovami odrecitovala, že takým aj bolo. Do 15. storočia. Pozreli sme si nič nehovoriacu hŕbu kamenia bez duše zvanú pyramídy. Keby ich aj zajtra zbúrali ako nevkusné paneláky 70. rokov, vôbec by ma to nevzrušilo. Miestni predavači otravní ako muchy si nás vytipovali, milo oslovovali „my friend“, „it is only present“, „it’s free“ a ako tučné kravy pripravené na podojenie odovzdávali jeden druhému, že sme ani nezbadali, ako nás pripravili o pekných pár dolárov. Zastavil nás dokonca aj policajt v uniforme. Ponúkol sa, že nám ukáže zaujímavý záber a odfotí nás. Samozrejme, za poplatok.
„Pomsta egyptského faraóna“ sa začala napĺňať. Výklad egyptológa v Káhirskom múzeu, ktorý egyptológiu vyštudoval v anglickej škole, lebo v egyptskej to nie je možné, mi bol absolútne ukradnutý. Len som pohľadom hľadala toalety. Ak si myslíte, že nie ste žiadne padavky a niečo vydržíte, verte mi, nevydržíte! Aj nevinné prdnutie môže znamenať, že si to aj zrakom všimne každý. Endiaron a Reasec som mohla konzumovať ako cukríky. Bez výsledku. Žiadny, ani placebo efekt. Antinal sa stal tým magickým liekom, aby som sa v priebehu bežnej chôdze z ničoho nič neposrala. Po dvadsiatich hodinách ležania v posteli, keď mi už vôbec nevadilo, že sú manželské postele v izbe oddelené, lebo vraj je to v arabskom svete normálne, a priebežnej pravidelnej návštevy toaliet, som sa postavila konečne na nohy. Čakal nás totiž ďalší výlet. Do Luxoru.
Egyptské dynastie na ceste k starému domovu
Snažila som sa v autobuse rozptýliť pozorovaním cestujúcich, ktorí boli úplne iní. Tí k pyramídam boli robotníci, alebo vykrádači hrobov z minulých životov, ale tu som videla celé egyptské dynastie. Pred očami sa mi otvárali celé príbehy, až som sa pozrela na seba a videla veliteľa obrovského vojska, ktorý je poriadne nahnevaný na Memphis. Tí zradcovia sa vzdali Dolného Egypta nepriateľovi bez boja, zbabelci, a ja sa z úspešného boja vraciam domov, do hlavného mesta Horného Egypta. Jeho hnev a pýcha sa do môjho útleho tela nie a nie vpratať. Možno halucinácie vzhľadom na oslabenie organizmu, lenže vízie tohto typu mi zostali dodnes. Neovládam ich zatiaľ vôľou a neprichádzajú spolu s hnačkami. Precitla som radšej a zamerala pohľad na dianie vonku. Deti spred chatrčí pokrytých len palmovými listami, lebo daň sa platí iba za domy so strechou, nášmu prvomájovému ozbrojenému sprievodu veselo kývali.
Na západnom brehu Nílu v Údolí kráľov som vnímala hmatateľné ticho, ktoré sa dalo krájať na kocky. Pobyt určite poteší srdciarov, čo chcú spáchať samovraždu. Tieňa málo a starší ľudia pekne jeden po druhom odpadávali. Z úcty k mŕtvym a svojmu zdravotnému stavu som návštevu sarkofágov vynechala.
Na východný breh Wasetu sme sa preplavili výletnou loďkou s príznačným názvom Titanic. Tentoraz sa nepotopila. Boli sme však upozornení, aby sme neponárali do rieky ruky, lebo môžeme chytiť žltú zimnicu alebo svrab. Môj pohľad spočinul na nič netušiacich egyptských deťoch čľapkajúcich sa v zátoke. Cestu k spomínanému chrámu v Karnaku lemovali zdochýnajúce psy a mne sa paradoxne konečne uľavilo.
Očarujúci moslimovia a špinavé kresťanky
Zvyšok pobytu prebehol relatívne v pohode, ak sa dajú pohodou nazvať posedenia na WC trikrát denne a mútenie hlavy miestnymi pikolíkmi. Slovenky sú tam v kurze, lebo na rozdiel od Rusiek, ktoré ich obťažujú, kým ich manželia grcajú po všetkých kútoch izby od nadmerného množstva vodky, pôsobia krehko. Prítomnosť manžela, priateľa, či iného muža nie je prekážkou. Možno by som sa aj pozastavila nad tým, prečo úspešná top manažérka opustila vedúcu pozíciu v nadnárodnej firme a odišla do Egypta počkať, kým jej vyvolenému starší brat schváli, že si môže vziať za ženu „špinavú kresťanku“, aby ich deti mohli vychovávať v moslimskej viere, keby som nemala tieto skúsenosti s viacerými klientkami. Ako sa vyjadrila jedna z nich: „Mládenci tam vedia, ako neustále vyjadrovať lásku, lichotiť, a môj manžel to nikdy nevedel.“ Medzitým splodili tri deti.
Každý druhý muž si tam dvíha ego chválením, že má priateľku na Slovensku, no realitu vyjadrila iná žena: „Som mu vďačná, že ma začal otravovať esemeskami. Aspoň som sa naučila dobre po anglicky.“ A páni, ak vás bude krásna Fatima lámať na fantastickú masáž, akú ste nikdy nezažili, je to iba marketing. Určite vás bude masírovať muž.
Suveníry, ponaučenia a zázračná diéta
Egypt ma svojou silou zmenil viac, ako som si bola schopná pripustiť. Po návrate som skutočne pociťovala, akoby som tam prežila jeden celý život a nie pár dní. Od okolia som neustále počúvala, aká som iná. Výzorom, vyžarovaním, aj správaním. Nešla som tam s očakávaniami, tak som nemohla byť ani sklamaná, ale zostalo vo mne akési roztrpčenie. Pamätala som si vtedy všetky nočné sny, no nevnímala som žiadny pocit víťazstva nad možnou zvládnutou ezoterickou skúškou. Občas som sa zadívala na našu krásnu zelenú krajinu a na veľké počudovanie som si želala zmeniť ju na púšť. Dlho ma ešte prepadávali záchvaty hnevu striedajúce sa s bolesťami hlavy, až som začala skúmať, či som si nepriviezla so sebou ako suvenír privtelenú dušu.
Keď som doužívala Antinal, vrátili sa mi hnačky. Siahla som teda po lieku zvanom Kiroll, ktorý mi poradila jedna delegátka. Vraj tento egyptský liek zastaví aj vlak. Neklamala. No vo chvíli, keď som si v anglickom návode prečítala, že účinkuje aj na chlamýdie a gonokoky, bolo mi nad slnko jasnejšie, že túto chémiu črevná mikroflóra neprežije. Po mesiaci vnútorných horúčok a návštev všetkých špecializovaných lekárov sa mi zdravotný stav upravil. Tie kilá, čo som pribrala počas mesačného žuvania suchárov a pitia minerálky, sa mi odvtedy nepodarilo schudnúť. Keďže som nepoučiteľná, určite sa do Egypta vyberiem ešte raz. Na poznávací výlet loďou a možno zažijem vraždu na Níle ako od Agáthy Christie.
Zlatica Mokráňová
Písané pre Magazín T-Station, uverejnené 15.08.2007