Bol Ezop skutočnou postavou z mäsa a kostí bojujúci satirou za práva utláčaných, alebo len legendou antického sveta? Podľa podložených prameňov naozaj žil… A žije dodnes – v múdrostiach, ktoré nám vo svojich bájkach zanechal. Dnes v bájke o vlkovi a koze.
Prefíkaný vlk pozeral na kozu, ako si na skale uštipkáva z trsov trávy. „Z teba by ale bola dobrá večera,“ pomyslel si a pažravo sa oblizol. Vlk sa zakrádal bližšie a túžobne hl’adel na kozu. Ani zd’aleka však nemal také šikovné nohy ako jeho vyhliadnutá obeť. Nemohol ani pomyslieť, že by vyliezol na strmé bralo a kozu prepadol. Musí nájsť spôsob, ako kozu presvedčiť, aby zišla dole. „Dobré ráno, kozička,“ zvolal vlk čo najprívetivejšie. „Dávaj, prosím ta, pozor. Si strašne vysoko, a to je veľmi nebezpečné. Mrzelo by ma, keby sa ti niečo stalo. Vieš čo, zíď sem dolu, tu je svieža a zelená trávička. Poslúchni radu priateľa.“ Ale koza sa nedala oklamať. Pozrela na vlka a potriasla hlavou. „Mňa veru neprekabátiš,“ odpovedala mu. Ty sa čerta staráš, či tráva, čo jem, je svieža a zelená, alebo stará a zoschnutá. Ty ma chceš zjesť!“
POUČENIE: Nie každý, kto sa ti zalieča, je tvojím priateľom.
Použitá literatúra:
BRONNEN Arnolt: Ezop, Praha: Státní nakladatelství krásné literatúry a umení, 1962.
Ezopove bájky, Bratislava: Junior, 1993. ISBN 80-7146-098-2
Ezopské bájky, Bratislava: Smena, 1974.