Bol Ezop skutočnou postavou z mäsa a kostí bojujúci satirou za práva utláčaných, alebo len legendou antického sveta? Podľa podložených prameňov naozaj žil… A žije dodnes – v múdrostiach, ktoré nám vo svojich bájkach zanechal. Dnes v bájke o vojakovi a koňovi.
Kedysi dávno, žil istý vojak, ktorý sa veľmi pekne staral o svojho koňa. Dobre vedel, že jeho život, závisí v boji od jeho koňa. Vždy kŕmil koňa najlepším ovsom, dával mu piť čistú vodu a dobre ho vždy vykefoval aby mal ligotavú a zdravú srsť. Večer si neľahol vojak spať skôr, kým nebolo postarané o koňa. Koník za to svojmu pánovi dobre slúžil, nosil ho do boja, nikdy sa v útoku nesplašil a vždy ho rýchlo odniesol do bezpečia. Jedného dňa sa vojna skončila a vojak sa vrátil domov. Stal sa z neho roľník, začal pracovať na poli aj s koňom, ktorý ťahal pluh, oral a vykonával všetky ťažké práce. Pretože už nebolo treba bojovať, roľník-bývalý vojak, dával svojmu koňovi biednymi plevami, nestaral sa o neho. Koník chradol, slabol pretože ho zanedbávali. Po čase vypukla opäť vojna. Roľník si obliekol brnenie a rozkázal priviesť koňa. Vykefovali ho, dali najesť, napiť a založili sedlo. Keď to všetko vykonali, vojak vysadol na koňa a koňovi sa podlomili kolená. Za tie roky čo ho zanedbávali, kôň zoslabol a nevládal uniesť svojho pána. Takto povedal smutný kôň svojmu pánovi: „Ďalej musíš ísť peši. Za tie roky lopoty a slabej stravy sa zo mňa stal somár. A somára nezmeníš na koňa, kedykoľvek si zmyslíš!“
POUČENIE: Ak chceme, aby nám niečo dobre slúžilo, musíme sa o to dobre starať.
Použitá literatúra:
BRONNEN Arnolt: Ezop, Praha: Státní nakladatelství krásné literatúry a umení, 1962.
Ezopove bájky, Bratislava: Junior, 1993. ISBN 80-7146-098-2
Ezopské bájky, Bratislava: Smena, 1974.