Bol Ezop skutočnou postavou z mäsa a kostí bojujúci satirou za práva utláčaných, alebo len legendou antického sveta? Podľa podložených prameňov naozaj žil… A žije dodnes – v múdrostiach, ktoré nám vo svojich bájkach zanechal. Dnes v bájke o vlkovi v ovčom rúchu.
„V tamtej čriede musí byť veľa chutných oviec“ povedal si vlk, keď pozeral na pasúce sa ovce. „ako by som sa k nim dostal, aby som mohol jednu zjesť?“ Zrazu dostal nápad. Našiel starú kožu z ovce, navliekol ju na seba, takže vyzeral skoro ako ovca. Pribehol k pasúcim sa ovciam a zamiešal sa medzi ne. Ovce si mysleli, že je jednou z nich a vôbec si ho nevšímali, ako chodil hore dolu medzi nimi. Dokonca ani pastier si vlka nevšimol. Vlk sa rozhodol, že počká, kým sa zotmie, až potom sa vrhne na najtučnejšiu ovcu a zožerie ju. Keď slnko zašlo za vzdialené vršky, pastier priviedol ovce a vlka v ovčej koži do prístreška, aby tam prenocovali. Potom odišiel do svojho domca späť. Vlk si práve vyhliadol jednu ovca a už sa chcel na ňu vrhnúť, keď sa na prístrešku otvorili dvere a zastal v nich gazda. „Potrebujem čerstvé mäso a vyberiem si jednu z vás“ „Áno teba! Ty si pekná a veľká“. Po týchto slovách gazda zdvihol sekeru a udrel vlka do hlavy, mysliac si, že je to ovca …
POUČENIE: Ani prešibanosť sa vždy nevypláca.
Použitá literatúra:
BRONNEN Arnolt: Ezop, Praha: Státní nakladatelství krásné literatúry a umení, 1962.
Ezopove bájky, Bratislava: Junior, 1993. ISBN 80-7146-098-2
Ezopské bájky, Bratislava: Smena, 1974.