Bol Ezop skutočnou postavou z mäsa a kostí bojujúci satirou za práva utláčaných, alebo len legendou antického sveta? Podľa podložených prameňov naozaj žil… A žije dodnes – v múdrostiach, ktoré nám vo svojich bájkach zanechal. Dnes v bájke o kobylke a mravcoch.
Mravce po celé dlhé letné dni usilovne pracovali a zhromažďovali potravu na zimu, keď sneh hrubou vrstvou pokryje zem. Kobylka nič nerobila, len sa prizerala a smiala sa im, že vraj sú blázni keď pracujú. Svieti predsa slniečko, treba sa hrať, spievať – presviedčala ich. Mravce si ju ale nevšímali, pracovali, aby nazbierali toľko jedla, že vydrží celú zimu. Kobylka si zatiaľ pospevovala a hrala sa v tráve. Leto sa čoskoro skončilo. Prišla jeseň a po nej zima. Zem prikryl sneh a ľad. Nikde sa nedala zohnať potrava, ani omrvinka. Kobylka hladovala a ledva sa dokrivkala ku skladu, kde mali mravce jedlo. Začala ich prosiť: „Prosím mravce, som veľmi hladná, dajte mi najesť z vašich zásob“ ale mravce jej povedali: „Na to si mala myslieť v lete, keď si sa nám vysmievala. Leto si prespievala, zimu pretancuj a o jedlo sa nemusíš starať“ Kobylka sklopila hlavu a smutná a hladná odišla preč.
POUČENIE: Vždy treba myslieť na budúcnosť.
Použitá literatúra:
BRONNEN Arnolt: Ezop, Praha: Státní nakladatelství krásné literatúry a umení, 1962.
Ezopove bájky, Bratislava: Junior, 1993. ISBN 80-7146-098-2
Ezopské bájky, Bratislava: Smena, 1974.