Šťučkin mládenec. Ale ako ho získala?
Opustili sme Šťučku vo chvíli, keď sa dobre cítila v partii. Lenže táto etapa, zdanlivo bezstarostná a nezáväzná, neznamená pre Šťučku nijaký oddych a vyčkávanie. Práve naopak. Je to obdobie skrytej, no intenzívnej, takrečeno ilegálnej činnosti.
„Obdobie partie“ je čas, kedy si Šťučka získava povesť. Povesť… Ach, kdeže lanské snehy sú… kdeže sú tie časy, keď povesť znamenala to, čo znamenala! Keď to bola stavba, dômyselne stavaná mamičkami, oteckami, tetkami a majetkami! Keď znamenala bohabojnosť, skromnosť, čistotu a povinnosť! Dievča s dobrou povesťou… Predstava bola jednoznačná: mlčanie, vyšívanie a pokora.
Kritériá sa – ako všetci vieme – prudko zmenili. Od chvíle, keď sa definitívne zrútilo ešte z antiky pochádzajúce výrazné delenie medzi typom milenky a typom manželky, a keď sa moderný muž rozhodol, že si bude ten typ ženy, aký si doteraz vyberal za milenku, brat aj za manželku, revolucionizoval sa aj názor na to, čo zo seba má mladé dievča robiť, akej predstave má vyhovovať.
Ideál manželky a matky vystriedal ideál milenky – postupne vznikol dnešný kult sexbomby. Len čo prestal byt sobáš záležitosťou majetku, prestíže a iných vonkajších pohnútok, len čo sa dôsledne stal záležitosťou lásky, sexu a osobnej príťažlivosti, zvýšila sa, prirodzene, aj cena tých ženských vlastností, ktoré spĺňajú predovšetkým tieto predpoklady. Ak k tomu prirátame, že v posledných desaťročiach pokročila ešte aj emancipácia žien – najmä vplyvom zamestnanosti – míľovými krokmi, je už len zákonité, že k spomínaným požiadavkám sa začína priraďovať aj ďalšia: požiadavka, aby žena pri všetkom svojom pôvabe nebola hlúpa bábika, ale aby aj „niečo vedela, bola niečím zaujímavá.
Šťučka, ktorá sa najprv na seba dôkladne pozrela do zrkadla, zistila, že má svoje prednosti a nedostatky, teda že je to, čo väčšina žien: priemerne pekné dievča, ale nijaká krásavica. Z tohto faktu si hravo vyrátala, že pokiaľ ide o šance v boji o záujem mužov, zapadá beznádejne do mora priemeru do nespočítateľných zástupov dievčat takých, ako je ona.
Ale Šťučka chce mať – vždy – väčšie šance. To znamená, že z toho bezmenného zástupu treba vystúpiť. Musí na seba upozorniť: musí vyniknúť. Aby mimoriadne vynikla zovňajškom, na to predpoklady nemá. Bude ho teda síce udržiavať v najlepšom stave, ale nebude, ako vraví, na ňom stavať. Stavať bude na nejakej svoje schopnosti.
Šťučka preskúma svoje schopnosti. Ide jej dobre lyžovanie? Má nadanie na reči? Na hudbu? Má chuť na basketbal? Kreslenie? Horolezectvo? Veslovanie? Rozhodne sa; začne sa učiť, zdokonaľovať. Teší ju to, dodáva jej to sebavedomie (v niečom je dobrá, má teda ona, Šťučka, nejakú hodnotu) a v neposlednom rade jej to slúži k psychologickému efektu.
Dosiahne, že sa na korze bude medzi mládencami vravieť:
– Šťuková, Šťuková … ktorá je to?
– Prosím ťa! Predsa tá horolezkyňa!
A Šťuka je razom von z radu svojich bezmenných vrstovníčok.
Má povesť.
Je zaujímavé, že povesť – pravda, v zmysle dobrá povesť: „zlá povesť“ má význam celkom jednoznačný – prestala byť dnes prevažne otázkou mravných kvalít dievčaťa, jeho charakterových predpokladov a daností. Tento pojem dnes vyjadruje skôr schopnosti, úspech, vyniknutie: dievča nemá dobrú povesť preto, lebo je tiché a skromné, ale preto, lebo je to „to dievča, čo vyhralo okresné preteky v ľahkej atletike“.
Vyniknutím nad okolitý priemer zvyšujeme vlastnú cenu, opakuje si Šťučka svoje skryté heslo, a trénuje. Možno arabčinu, možno vodné pólo, horolezectvo… Arabčinu? Horolezectvo?! Prečo práve? Isteže, na prvý pohľad sa to vidí nezmyselné, ale na druhý… Každý obyčajný človek by si vybral na štúdium a tréning asi nemčinu a plávanie. Šťučka si určite pridá okrem toho arabčinu a horolezectvo.
Kalkuluje: chcem vyniknúť. Nech budem chcieť vyniknúť v hocičom, vyžiada si to čas, trpezlivosť a vytrvalosť. Možno niektorý z týchto troch faktorov vyčiarknuť? Žiaľ, nemožno. To značí, že musím drieť. Ale keď už drieť, tak teda nech má výsledok stopercentný efekt! Nemčina… jednu reč budem potrebovať. Lenže po nemecky vie pomaly každý: nebudem vynikať nad inými, zasa budem v zástupe. Vyberiem si však ešte niečo také, v čom budem „expert“, vzácny a v budúcnosti prípadne – práve pre túto vzácnosť – dobre zaplatený. Čo taká arabčina…? Bude nás málo… môžem sa dostať na nejaké obchodné zastupiteľstvo v zahraničí… potom, po maturite. Zatiaľ bude ohromné, keď budem ľahostajne odpovedať tomu fúzatému pri vanilkovej zmrzline:
– … aké viem reči? No… arabsky.
Páni, tomu zmrznú mandle! To bude povesť, teší sa Šťučka, a zapíše sa ešte aj do horozeleckého kurzu. Psychologický efekt tohto činu je okamžitý: ocitne sa na fotografii v novinách v svečivom úbore a s lanom pod titulkom „Mladá premožiteľka štítov“.
Uznajte sami: opovážil by sa ešte niekto čo len čviriknúť o tenkých nohách?!
Zdroj: Nataša Tanská: Vyznáte sa v tlačenici? (úvod do šťukológie), Mladé letá, 1968
Kapitola: Šťuka a chlapci