Bol Ezop skutočnou postavou z mäsa a kostí bojujúci satirou za práva utláčaných, alebo len legendou antického sveta? Podľa podložených prameňov naozaj žil… A žije dodnes – v múdrostiach, ktoré nám vo svojich bájkach zanechal. Dnes v bájke o pávovi a žeriavovi.
Žil raz jeden páv, ktorý bol veľmi pyšný a márnomyseľný. Pred každým sa hrdil svojim krásnym pávím chvostom a sám sa obdivoval vo vode. Ostatné vtáky to hnevalo, že je takýto nadutý a s nikým sa nechce priateliť. Vyziabnutý žeriav dostal nápad ako si z namysleného páva urobiť žart. Jedno ráno sa žeriav vybral na prechádzku a išiel okolo páva. Páv si ako zvyčajne čistil a šuchoril perie. Páv hneď začal posmešne: „Žeriav, prečo nechceš vyzerať trochu krajšie? Pozri aký si všedný, obyčajný a nezaujímavý, niet čo obdivovať na tebe!“ Žeriav pokojne kráčal ďalej, potom sa zastavil a odpovedal mu: “ Možno máš krajšie perie páv ako ja, ale všimol som si že nevieš lietať. Tvoje krásne perá nie sú také silné ako moje, ktoré ma vynesú na oblohu kedykoľvek chcem.“
POUČENIE: Príroda nám niekde ubrala, niekde pridala.
Použitá literatúra:
BRONNEN Arnolt: Ezop, Praha: Státní nakladatelství krásné literatúry a umení, 1962.
Ezopove bájky, Bratislava: Junior, 1993. ISBN 80-7146-098-2
Ezopské bájky, Bratislava: Smena, 1974.