Potlesk, ktorý sa po tomto Čučoriedkovom vyjadrení rozľahol sálou, patril síce ukončeniu schôdze, ale Šťuka si právom môže predstavovať, že patril jej.
Splnila svoju úlohu na schôdzi brilantne – dokonca lepšie, ako dúfala: prestúpi bez toho, že by o to vôbec žiadala!
Šťuke sa krúti hlava z dokonalého víťazstva, takže keď vstáva… Čože?
Vám sa to nevidí také obrovské? Nevidíte nijakú zvláštnu dôležitosť v tom, či o prestupe začala Šťuka alebo Čučoriedka? Hlboko sa mýlite, drahá NeŠťuka. Situácia, ktorá nastala, má ďalekosiahle následky – a Šťuka to pridobre vie.
Skutočnosť, že obratným manévrom donútila Čučoriedku, aby ju on sám požiadal o prestup do jeho oddelenia, bude mať niekoľko príjemných následkov pre Šťuku:
Zvýšila svoju cenu
Je to ako s tovarom na trhu: čím väčší dopyt, tým väčšia cena, tým je tovar žiaducejší – a tým väčšmi sa usilujeme dostať ho. Keďže návrh prestupu vyšiel napokon od Čučoriedku, stáva sa Čučoriedkovou prestížnou otázkou: ak sa prestup neuskutoční, bude to nie Šťukina, ale Čučoriedkova prehra.
Ďalšiu etapu boja preniesla na inú osobu
Šťuka si teraz môže zložiť ruky a oddychovať: bojuje za ňu šéf, čo je jednak o stupeň vyššia inštancia, jednak istejšia záruka, lebo
Nebude sa exponovať za seba sama, ale exponuje sa odteraz za ňu niekto druhý
To je to najlepšie: lebo „ten druhý“ môže používať oveľa účinnejšie zbrane. Uvedomme si len, ako čudne by znelo, ak by Šťuka sama o sebe vyhlásila: „som skvelá, spoľahlivá pracovníčka a s mojou nemčinou zakopaný poklad!“ Ale ak namiesto „som“ a „s mojou“ dosadíme „ona“ a „s jej“… no? To už sa dá povedať , však? Vidíme, že Čučoriedka má teda širší register zbraní v tomto boji, lebo môže to, čo Šťuka sama priamo nemôže: môže ju u direktora vymáhať a chváliť.
Je tým, koho žiadajú: môže si klásť podmienky
Ak by bola Šťuka sama požiadala o prestup a bola teda v situácii žiadateľa, bola by musela čakať na šéfovu odpoveď a jeho podmienky. Schéma rozhovoru medzi žiadateľom a žiadaným je totiž zvyčajne takáto:
Žiadateľ: Prosím vás o…
Žiadaný: No dobre, vyhoviem vám. Ale –
Všimnite si to „ale“. Vyskytne sa v 99 prípadoch zo 100, lebo žiadaný si nedá ujsť príležitosť, aby za to, že vyhovel, nedostal nejakú odmenu: on je predsa ten dobrý, ktorý vyhovuje, hoci by nemusel. Bolo predsa v jeho moci nevyhovieť. Vďaka od žiadateľa je teda „samozrejmá“.
Podľa tejto schémy rozhovor medzi Šťukou a Čučoriedkom mohol mať dva varianty:
1. variant Šťuka: Prosím vás o miesto …
Čučoriedka : No dobre, vyhoviem vám. Ale budete sa musieť uspokojiť s o niečo menším platom.
2. variant Čučoriedka: Prosím vás, prestúpili by ste ku mne…?
Šťuka: No dobre, vyhoviem vám. ALE musíte mi dať o niečo väčší plat.
Začiatok jej teda vyšiel. Nepochybujem o tom, že o mesiac ju nájdeme v Čučoriedkovej kancelárii.
Čučoriedka – ktorý si ju „vybojoval“ – bude behať pyšný po podniku a chváliť sa svojím víťazstvom a lanárskymi schopnosťami.
Čím viac sa bude chváliť, tým viac sa bude Šťuka usmievať; bude si uvedomovať to, čo si chudák Čučoriedka ešte neuvedomuje: že ju v tých istých kanceláriách nemôže o nejaký čas haniť – nech bude pracovať akokoľvek zle. Zosmiešnil by sa.
Šťuka sedí za svojím novým stolom a usmieva sa.
Jej budúcnosť je zabezpečená.
Zdroj: Nataša Tanská: Vyznáte sa v tlačenici? (úvod do šťukológie), Mladé letá, 1968
Kapitola: Šťuka v zamestnaní