Šťuke spontánne zatlieskali (kuchári tu neboli), a diskutérka si víťazoslávne sadla. Naozaj, bolo to pekné vystúpenie. Netrvalo dlho, takže nikoho nenudilo. Bolo pokojné, rozšafné, každému niečo priznalo a vyvolalo v jednotlivých poslucháčoch kladné dojmy:
Šťukin terajší šéf:
Ako nás chválila – hoci sme sa v poslednom čase vadili a mám podozrenie, že sa chce dať preložiť. Zato zmysel pre solidaritu navonok má. To sa musí uznať.
Direktor:
Tá Šťuková si jediná všimla, v akom dezolátnom stave sú nástenky! Vzala mi to z úst! Šikovné dievča…
Malina:
Šťuková mi pomohla mi, odkiaľ to Ríbezľa s tými detašovancami vyňuchal, veď ja im ukážem …
Ríbezľa:
Nevdojak – nevdojak, možno dobre, že to trocha zahladila, priveľmi som sa rozčúlil a čo z toho mám, Malina začne snoriť po mojom oddelení…
Jabĺčko:
Do čerta, ako sa mohla dozvedieť, že to bol môj nápad, tá nová organizácia v dvojke?! Nikto o tom nevie… nie je predsa v nikoho záujme, ako šéfovi dvojky, aby to vyzradil… odkiaľ má tá ženská informácie?!
Čučoriedka:
Dobrá sila, tá Šťuková… stojí si za svojím oddelením, tak to má byť, kruci, keby moja Rajnohová tak vedela spropagovať mňa, ako vie Šťuková svojho šéfa… takú ženskú by som mal mať…
AK CHCETE HOVORIŤ, NEHASTE MYŠLIENKY
Šťukin prejav bol teda úspešný.
Je úspešný vždy; dokonca aj vtedy, ak by ste Šťuku vyzvali k prejavu vo chvíli, keď vôbec nemieni vystúpiť, takže nemá „nič pripravené“.
Vynájde sa. To len vy si myslíte, že na to, aby človek prehovoril, treba mať nejaké myšlienky. Chyba! Šťuka vám pošepká, že myšlienky, to je naozaj to posledné, a že nemáte čo povedať ? Neviete sa vynájsť? Neviete, o čom sa vyjadriť? Podľahli ste panike, keď vás vyvolali?
Ste neskúsená, potľapká vás po pleci Šťuka. Ak nemáte vlastné myšlienky, hovorte o cudzích!
Nehovoríte prvá (o tom ste už poučená, však). To značí, že pred vami sa už niečo povedalo; vyslovili sa názory; vy ste ich vypočuli (tvárili ste sa pritom múdro, zasvätene a trocha záhadne, ako že o každej diskutovanej otázke „viete svoje“) a teraz z nich vytlčiete kapitál.
Ak nemáte totiž vlastné myšlienky, budete taká drzá, že zhrniete cudzie.
Šťuka taká drzá je, najmä, keď sa už „dostala trocha vyššie.“ Len čo si totiž v podniku získala takú pevnú a dôstojnú pozíciu, že si to už môže dovoliť, zvyšuje svoju dôležitosť na schôdzach tým, že „zhrňuje“ a „hodnotí“. Tento systém má pre Šťuku všestranné výhody.
1. Nemusí mať vlastné myšlienky,
2. dlhým mlčaním, sprevádzaným však sústredenou pozornosťou a tvárením sa, že vie o veci, o ktorej je práve reč, omnoho viac – môže maximálne vystupňovať záujem o svoj prejav,
3. hodnotením a zhrnutím názorov iných povyšuje samu seba do radov vrchnostenských, odkiaľ známkuje, klasifikuje, oceňuje, zavrhuje a najmä – uvádza na pravú mieru,
4. čo úplne stačí na prejav, takže ona sama, Šťuka, nemusí k meritu veci povedať absolútne nič,
5. bez toho, že by si to ktokoľvek vlastne uvedomil; vystúpenie „ku koncu schôdze“ a jej hodnotenie dáva totiž Šťukinmu prejavu a jej osobe takú dôležitosť, že ňou akýkoľvek obsah reči už nemôže otriasť.
Ako vidíte, aj tu je Šťukin úspech založený len na tom, že veľmi dobre vie, aký dôležitý je psychologický efekt činnosti… dôležitejší – vraví Šťuka – ako činnosť samotná.
Vráťme sa však k druhej etape dnešnej Šťukinej činnosti: mala požiadať Čučoriedku, aby ju vzal do svojho oddelenia.
Všetko je pripravené, od bodu a až po c.
Bod a) to sú predbežné informácie. Sú pokope? Sú. Šťuka vie dnes už bezpečne, že Rajnohová od Čučoriedku odíde, lebo jej muža prekladajú do Žiliny; vie aj to, že Čučoriedka ešte nemá za ňu náhradu; a že sa kdesi vyjadril, že by potreboval silu so znalosťou nemčiny, ktorú Rajnožka predsa len nemala…
bod b) je sebaagitácia a sebapropagácia: tá sa práve úspešne odohrala po súkromnej (nadviazanie konverzácie a osobného kontaktu s Čučoriedkom) i verejnej (diskusný príspevok) linke.
bod c) je atmosféra, ktorá sa práve (vid bod b) stala veľmi priaznivou a k akcii vhodnou.
Šťuka teda utrúsi potichu niekoľko všeobecných vtipných poznámok a dá pozor, či Čučoriedka na nadviazanie „voľnej zábavy“ zaberá, a či predsa je len taký naivný, že očakáva od direktorovho slova na pódiu nejaké ohromujúce prekvapenie.
Ak Čučoriedka takú naivitu nepreukáže, povie Šťuka medzi rečou, len tak na pol úst:
– Vraj vás opúšťate súdružka Rajnohová? (Otáznik je tu dôležitý: treba mať vždy informácie, ale nikdy netreba dať najavo, že ich máme – vzbudzuje to dojem, že priveľmi snoríte.)
– Veru, ide do Košíc, – povie Čučoriedka.
– Máte už náhradu? – povie Šťuka s významnou intonáciou a významným úsmevom.
Čučoriedka na ňu skúmavo pozrie, narastajúci údiv v očiach svedčí o tom, že ich majiteľ začína pomaly chápať situáciu:
– Zatiaľ som o tom neuvažoval… – povie napokon neurčito, aby získal čas: dosiaľ neuvažoval o Šťuke z tohto hľadiska…
V týchto niekoľkých sekundách vytlčie Šťuka kapitál zo svojich predošlých „bezvýznamných“ akcií:
Čučoriedkov duševný zrak ju vidí ako milú ženu so záujmom o lyžovačku, ako serióznu diskutérku, ktorá stojí za svojou prácou a oddelením, ako ženu taktnú (ako šikovne zmiernila vo svojom príspevku spor medzi Ríbezľom a Malinom!), a diskrétnu (nepovedala, kto po mne vzdychá!).
Čučoriedka sa rozhodne, že sa mu Šťuka páči.
– Prečo sa pýtate? – povie.
Partia je teda rozohraná… no, Šťuka? Poprosíš teraz o miesto?
Ale kdeže.
Šťuka? Nikdy!
Zdroj: Nataša Tanská: Vyznáte sa v tlačenici? (úvod do šťukológie), Mladé letá, 1968
Kapitola: Šťuka v zamestnaní