Vystúpenie Šťuky na schôdzi má svoje pravidlá. Prvé a železné je: nijaká Šťuka, hodná toho mena, sa nikdy nedá strhnúť.
Podnik je pred rozpadnutím? Dejú sa strašné veci? Kradne sa? Falšuje sa?
Ani jeden z týchto faktov sám o sebe nevyvolá Šťukino rozhorčenie a plamenné vystúpenie; lebo Šťuka sa v duchu spytuje: môže mi to ublížiť? Môže mi to prospieť‘? Až keď si zodpovie tieto dôležité otázky, rozhodne sa, ako sa k faktu postaví.
Preto sú jej vystúpenia na schôdzach vždy výsledkom predchádzajúcej špekulácie, nikdy nie spontánnou reakciou na to, čo sa deje. Ako vieme, nejde jej iba o činnosť, ale najmä o psychologický efekt činnosti, netreba teda veľmi počúvať, čo kto hovorí, skôr rozmýšľať, prečo to hovorí.
Tentoraz bude ona hovoriť preto, lebo chce urobiť dojem na svojho – ako dúfa budúceho šéfa. Bohvieako ju nepozná; preto musí na schôdzi vystúpiť, aby sa „predviedla“, aby urobila dobrý dojem, aby sa v Čučoriedkovom vedomí zafixovala ako „schopná sila“. Čo môže urobiť dojem na Čučoriedku?
Serióznosť.
Netreba sa veľmi rozdrapovať; priveľmi výbojnú podriadenú nik nemá rád. Malo by to byť skromné, ale pevným hlasom prednesené vystúpenie o… o čom?
Kritizovať nedostatky nášho oddelenia? Nie, nie. To by bola chyba. Také, čo vynášajú, čo perú špinavú bielizeň na verejnosti, nikto nechce kúpiť do svojho oddelenia.
Navrhnúť nejaké organizačné zmeny… aby bolo vidno, ako viem samostatne, iniciatívne rozmýšľať? Čučoriedka si bude myslieť, že som ten typ, čo stále niečo reorganizuje, prestavuje nábytok, vymýšľa novoty, pchá do všetkého nos, a teda… „preskakuje svojho šéfa“. Takí sú vždy podozriví, že škúlia po vedúcom mieste… Pozor . . , To nie. O čom teda…
Už to mám. Pravdaže! Musím chváliť svojho šéfa, svoje oddelenie a prácu, ktorú sme vykonali! Šťuka si dobre rozmyslí nielen to, o čom bude hovoriť, ale aj to, kedy bude hovoriť.
ŠŤUKA NIKDY NEHOVORÍ PRVÁ, ani medzi prvými.
Dôvod je jasný, ak si zopakujeme niektoré základné zásady šťukológie. Vieme, že jednou z nich je byť za každých okolností dobre informovaná. Na schôdzi to znamená počkať, čo povedia druhí.
Šťuka si už pri prvých diskusných príspevkoch dobre všimne tón a mieru úprimnosti, aby neskôr mohla správne vyladiť svoj vlastný prejav. Nezabúda pritom sledovať reakcie šéfov za predsedníckym stolom. Na túto tému si urobí v duchu niekoľko poznámok.
a) Malina sa zatváril mimoriadne kyslo pri Ríbezľovej zmienke o pomeroch na detašovanom pracovisku, ktoré Malinovi podlieha
b) Jabĺčko sa tváril pobúrene, keď Ríbezľa vyratúval nevýhody novej organizácie v dvojke očervenel!
c) Čučoriedka sa pohŕdavo zasmial, keď Malina spomínal závodnú jedáleň
d) direktorova srdcová záležitosť sú nástenky; zatiaľ o nich ešte nik nehovoril! Spomenúť!
Tak nechá Šťuka vyvravieť sa väčšinu osadenstva. Po prvej hodine je jej už rozloženie síl dosť jasné, vie, kto s kým a kto proti komu, a jej vlastný príspevok dostáva v duchu čoraz určitejšie kontúry, čoraz konkrétnejšiu podobu.
Hlavný cieľ, ako vieme, je tentoraz jednoznačný: urobiť dojem na Čučoriedku. Vedľajší cieľ sa objavil v priebehu schôdze, vo chvíli, keď Šťuka zistila, že nik nehovoril na tému násteniek. Hurá. Je tu teda možnosť popri hlavnom cieli splniť aj taký pomenší (ale zíde sa): zalichotiť direktorovi. Lebo predsa len direktor bude v poslednej inštancii schvaľovať Šťukin presun k Čučoriedkovi. Tak to by sme mali. Malina je v závodnej rade, možno teda spomenúť, že pomery na detašovanom pracovisku neslobodno vidieť tak čierno, ako to azda nevdojak („nevdojak“: Ríbezľa nám má zohnať nové písacie stoly) urobil súdruh Ríbezľa, hoci na druhej strane… Zmieniť sa o tom, že pomery v závodnej kuchyni sú neudržateľné (bod c) a nakoniec (bod d) zaviesť reč na to, že aká škoda, naše nástenky nepotešujú oko a kde sú naše mladé kresliarske talenty?!
Vystúpenie je premyslené, Šťuka sa hlási, predseda schôdze povie:
– Nech sa páči, súdružka Šťuková.
Zdroj: Nataša Tanská: Vyznáte sa v tlačenici? (úvod do šťukológie), Mladé letá, 1968
Kapitola: Šťuka v zamestnaní