Bol Ezop skutočnou postavou z mäsa a kostí bojujúci satirou za práva utláčaných, alebo len legendou antického sveta? Podľa podložených prameňov naozaj žil… A žije dodnes – v múdrostiach, ktoré nám vo svojich bájkach zanechal. Dnes v bájke o vtákovi v klietke a netopierovi.
V lese žil jeden vták. Celý deň spieval a pieseň sa niesla doďaleka. Počul ho jeden človek a pomyslel si, že ho chytí a vták bude spievať u neho doma. Veľmi ho však prekvapilo, že cez deň vták mlčal a spievať začal večer, keď už všetci spali. Zvieratá sa veľmi čudovali, prečo je to tak a požiadali netopiera aby to zistil. V noci k vtákovi netopier priletel a spýtal sa ho prečo spieva v noci a nie vo dne ako predtým. Vták sa mu so žiaľom vyžaloval, že keď bol slobodný, spieval pre radosť, teraz v noci plače a iným to znie ako spev. Netopierovi to prišlo ľúto ale predsa mu povedal: „Vieš, keby si bol taký múdry vtedy ako dnes, nikdy by si sa nenechal chytiť“
POUČENIE: Neskoro je plakať nad rozliatym mliekom.
Použitá literatúra:
BRONNEN Arnolt: Ezop, Praha: Státní nakladatelství krásné literatúry a umení, 1962.
Ezopove bájky, Bratislava: Junior, 1993. ISBN 80-7146-098-2
Ezopské bájky, Bratislava: Smena, 1974.