Bol Ezop skutočnou postavou z mäsa a kostí bojujúci satirou za práva utláčaných, alebo len legendou antického sveta? Podľa podložených prameňov naozaj žil… A žije dodnes – v múdrostiach, ktoré nám vo svojich bájkach zanechal. Dnes v bájke o včelárovi a včelách.
Žil raz jeden starý včelár, ktorý sa staral o množstvo včelích úľov. Choval včely pre med a ako každý dobrý včelár, nikdy nevybral všetok med z úľov a niečo nechal aj včelám. Raz šiel okolo zlodej a vystriehol, kedy včelár ide na obed, kedy včely lietajú vonku a hľadajú peľ a všetok med ukradol. Úle porozbíjal. Keď sa včelár vrátil a zistil čo sa stalo, veľmi zostal smutný a dal sa do práce a opravoval, skladal rozbité úle. Práve sa vracali včely a keď videli tú spúšť, polámané úle, rozhádzané plásty a včelára ako nad tým všetkým stojí, pomysleli si že to je jeho práca. Dali sa do útoku a úbohého včelára, čo im chcel pomôcť začali nemilosrdne štípať. Z posledných síl včelár zavolal: „Včielky moje, toho čo vám med ukradol, ste nechali odísť a svojho pomocníka a priateľa štípete!“
POUČENIE: Všeličo je celkom iné, ako sa zdá na prvý pohľad.
Použitá literatúra:
BRONNEN Arnolt: Ezop, Praha: Státní nakladatelství krásné literatúry a umení, 1962.
Ezopove bájky, Bratislava: Junior, 1993. ISBN 80-7146-098-2
Ezopské bájky, Bratislava: Smena, 1974.