Bol Ezop skutočnou postavou z mäsa a kostí bojujúci satirou za práva utláčaných, alebo len legendou antického sveta? Podľa podložených prameňov naozaj žil… A žije dodnes – v múdrostiach, ktoré nám vo svojich bájkach zanechal. Dnes v bájke o líške a vrane.
Líška sa potulovala po lese a márne hľadala čosi pod zub. Deň uplynul a ona zostala hladná. Jej srdce túžilo po kúsku syra. Práve zastala pred stromom, na ktorom sedela vrana a v zobáku držala krásny kus syra. Líška si oblizla pysk a napadlo ju, že ten syr musí dostať. Začala sa vrane zaliečať: „Vrana, vranička, aká si len krásna, máš také jemné perie, krásny a mocný zobák a keby si tak mala aj taký krásny hlas aká si sama krásna …“ Vrane to veľmi zalichotilo, otvorila zobák a hlasno zakrákala, aby líške ukázala, že aj hlas má krásny. V tej chvíli jej syr vypadol a líška ho schmatla a so smiechom zjedla.
POUČENIE: Dávaj si pozor na falošné lichotenie.
Použitá literatúra:
BRONNEN Arnolt: Ezop, Praha: Státní nakladatelství krásné literatúry a umení, 1962.
Ezopove bájky, Bratislava: Junior, 1993. ISBN 80-7146-098-2
Ezopské bájky, Bratislava: Smena, 1974.