Šťuka sa v kolektíve zaujíma o jednotlivých ľudí, o ich povahy a záujmy, aby tieto poznatky mohla neskôr využiť v svoj vlastný prospech. Hocijako to znie čudne, ale najskôr musí vedieť, ako vyzerajú záležitosti iných, aby mohla s niekým hovoriť o svojich vlastných. Povedzme tentoraz platových.
Na Šťukinom pracovisku pracujú dve dievčatá, Terka a Vierka. Obidve sa k Šťuke správajú sympaticky. Šťuka si však vyberie na rozhovor iba jednu z nich, a to Terku – hoci jej je sympatickejšia – Vierka.
Prečo teda Terka? Lebo Terka má vyšší plat ako Šťuka, zatiaľ čo Vierka má nižší. Šťuka usúdi, že ak sa posťažuje Terke, vypočuje ju s porozumením, pretože ona sama je na tom lepšie a nemá Šťuke čo závidieť ani vtedy, keby jej povýšili. Šťukine zamýšľané akcie nijako neohrozujú Terkine záujmy – môže si preto dovoliť nielen ju vypočuť, ale aj poradiť.
Keby začala Šťuka o plate hovoriť s Vierkou, akú reakciu vyvolá? Iba rozpaky a pocit ukrivdenia: „Tak ona už chce lepší plat?! A ja tu robím o dva roky dlhšie a nemám ani toľko čo ona …, a nehanbí sa ešte predo mnou nariekať … ba mám jej poradiť?! To už je priveľa!“
Čo aj Vierka nemá proti Šťuke nič, prejaví sa v tejto situácii nevyhnutne a aj proti svojej vôli nesympaticky: Šťuka sa dotkla jej vlastných záujmov. Ak pridajú jej, Šťuke, nebudú peniaze pre ňu, Vierku. A tak Vierka objektívne a nechtiac stojí v tejto situácii proti Šťuke; musí proti nej stáť, lebo sú ohrozené jej vlastné záujmy, lebo Šťuka bez toho, že by to vedela, robí nevdojak akciu proti nej.
Šťuka by si takýmto postupom nielen zbytočne narobila nepriateľov, ale prekazila by svoje vlastné akcie: Vierka, nech by bola hoci aj anjel, ak by jej platové povýšenie neprekazila, jednako by vyvinula aktivitu vo svojej vlastnej záležitosti, aby Šťuku aspoň predbehla.
Preto si Šťuka vždy pred začiatkom každého rozhovoru s kýmkoľvek nezabudne v duchu skontrolovať, či sa vec, o ktorej sa chystá vravieť, nedotýka nepriaznivo jej partnera alebo jeho záujmov. Každý od malička vie, že s mrzákom sa nemá hovoriť o mrzákoch, ale málokto si uvedomuje, že s neúspešným človekom sa nemá hovoriť o úspechoch, alebo že netreba žiadať majiteľa motorky-pioniera o radu, či kúpiť fiatku alebo renaulta.
Prvá Šťukina zásada pri manipulovaní s ľuďmi teda je: ak chcem mať úspech v nejakej záležitosti, neobraciam sa s ňou na toho, proti koho záujmom by smerovala.
Zdroj: Nataša Tanská: Vyznáte sa v tlačenici? (úvod do šťukológie), Mladé letá, 1968
Kapitola: Šťuka v zamestnaní
Zanechať Odpoveď