Návšteva u Brčkov splnila viac úloh naraz. Predovšetkým tú najdôležitejšiu v období zbližovania: zabezpečenie spoločných známych.
V počiatočnom štádiu stačila Šťuke v podstate Kaprova sekretárka ako základný zdroj informácií. Neskôr, keď sa Šťuka Kaprovi priblížila, vynechala sekretárku z hry: začalo byť výhodnejšie, aby nik o Šťukiných stretnutiach s Kaprom nevedel, aby sa vec „nerozniesla po podniku“. Zásadu utajenia vnútropodnikových ľúbostných vzťahov, či len zámerov sa rozhodla Šťuka dodržiavať nemilosrdne. Ak totiž z toho nič nebude, je úplne zbytočné spôsobiť dojem, že „tá Šťuková chcela chytiť Kapra, ale nepodarilo sa jej“. Načo? Okrem toho, len čo by sa o tom vedelo, početné ženské osadenstvo podniku by sa už postaralo, aby celú vec prekazilo, to je isté. Treba pracovať v ilegalite.
Sekretárku teda Šťuka časom nenápadne vypustí z rúk: rozpráva sa s ňou v jedálni o počasí. Tým však ostane bez akejkoľvek „spojky“ na Kapra. Je to dobre?
Nie je to dobre, a ani to tak nemôže ostať. Po prvej schôdzke zafixováva Šťuka známosť metódou Zabezpečenia Spoločných Známych. Iba táto metóda zaručuje kontinuitu vzťahu.
Ak máme spoločných známych, uvažuje Šťuka, nemôže sa stať, aby som sa s Kaprom – u týchto známych – nestretávala. Prostredníctvom spoločných známych sa dajú zorganizovať aj potrebné akcie („čo keby sme šli všetci spolu do divadla?“, „na výlet?“ atď.), a čo je najdôležitejšie – spoloční známi môžu dávať medzi mnou a Kaprom veci do poriadku, ak by sa nejako narušili, prípadne nás môžu „dať dokopy“ (čo robia s mimoriadnou škodoradosťou ženatí muži slobodným). Mať spoločných známych je teda nevyhnutné.
Že to nemajú byť spoloční známi z podniku, je azda jasné z predchádzajúceho. Šťuka teda uplatní svoju staršiu akciu (Akcia Ryby) a začne Brčkovcami.
Druhá úloha, ktorú Brčkovci v tomto prípade splnili, nebola taká priama a očividná, bola jemnejšia, ale nemenej dôležitá. Samotný fakt, že k nim Šťuka prišla s nejakým mužom po boku (Svalovca, prirodzene, Brčko nikdy nevidel), vyvolal nevdojak dojem, že tí dvaja spolu chodia. Brčkovci sa síce správali „akoby nič“, ale srdečná atmosféra dvoch dvojíc, Šťukino porozumenie pri rozhovore o rybách a celý príjemne strávený večer diskrétne naznačili, že Šťuka by vlastne nebola nesúca do manželstva.
Zdroj: Nataša Tanská: Vyznáte sa v tlačenici? (úvod do šťukológie), Mladé letá, 1968
Kapitola: Šťuka a chlapci