Schôdzka je o piatej. Šťuka, samozrejme, nijaké „vybavovanie v meste“ (ako predstierala Kaprovi) nemá. Preto po návrate zo zamestnania sedí zvyšnú pol druha hodinu pred zrkadlom – čo neznačí, že pritom aj nerozmýšľa o stratégii a taktike, ktoré by mala na prvej schôdzke použiť.
Cieľ tejto prvej schôdzky je jej jasný: má vyvolať ďalšie schôdzky. Tomu treba zasvätiť všetko.
Čo je – so zreteľom na tento cieľ – v Šťukinej moci? Musí byť pre Kapra zaujímavá, to vie. Najmä nesmie mať „psie oči“, t.j. onen oddaný pohľad, akým sa vyznačujú ženy-liany, ženy, čo sa k mužom „prisajú“, čo sa na nich zavesia a stanú sa im bremenom, ktorého sa – akože ináč – chce každý muž striasť. Musí byť príjemná a nezávislá, správať sa tak, aby Kapor pocítil, že máme vlastný zaujímavý život plný zaujímavých ľudí, kde je on sám zatiaľ len na kraji, ale mohlo by sa mu dostať aj tej cti, že by do neho mohol časom vstúpiť. Treba sa rozhodne odlíšiť od dievčaťa, s ktorým Kapor chodí: a toto dievča, ako Šťuka zistila logickou úvahou, ho po dvoch rokoch určite „naháňa do manželstva“.
To značí: vytvoriť atmosféru voľnosti, nenútenosti, priateľského tónu – a najmä nezáväznosti. Stretli sme sa, sme voči sebe milí… nič sa nedeje. Ibaže si máme čo povedať.
Čo povedať? Ani tému konverzácie nenecháva Šťuka náhode a spontánnosti. Kým ide na prvé rande, zopakuje si niektoré základné, doteraz úspešné zásady. Opakuje si, že treba:
a) hovoriť o ňom, nie o sebe
b) zbadať na ňom niečo, čo ho ozvláštňuje, snažiť sa to pomenovať (bude určite počúvať so zatajeným dychom), pokúšať sa definovať jeho osobnosť
c) neprestajne sa vypytovať na jeho záujmy, prácu, plány
d) nevypytovať sa na jeho súkromie
e) nerozprávať vtipy
f) spomenúť vlastný domov a rodinu
g) spomenúť jeho rodičov
h) vyhnúť sa, odpovediam na, jeho otázky o vlastnom súkromí
i) neoslňovať inteligenciou
j) nikdy sa na nič nesťažovať
STAČÍ VRAVIEŤ: STE OHROMNÝ
Šťuka príde iba päť minút po piatej; nie celkom presne, aby nevyvolala dojem nedočkavosti, ale ani nie tak neskoro, aby to Kapra už rozladilo.
Na šťastie je tu kniha, ktoré zachráni rozpačité prvé minúty:
– Tak čo poviete na knihu? – začne Šťuka milo.
– Neviem, čím myslíte, že sa mu podobám…
– Možno je to len moja predstava, ale tá Harryho húževnatosť . .. že vie tak zaťato sledovať vytýčený cieľ… raz som vás počula, ako telefonujete, mali ste celkom pokojný hlas, asi to platí oveľa viac ako kričanie. (Iste ste si všimli, že predošlými slovami plní Šťuka úspešne konverzačný bod b.)
– Myslíte? Nuž nemôžem sa sťažovať, že by som nemal autoritu
– Ako si ju získavate? To by ma zaujímalo… aké máte metódy… (bod a)
Kapor jakživ dosiaľ neuvažoval o tom, či má autoritu (ba možno ju ani nemá). Ale Šťuka ho práve presvedčila, že ju má; nielen v tejto chvíli verí, že ju naozaj má, ale s úžasom sa počuje, ako vysvetľuje, akou metódou ju dosiahol (ani o metóde nemal doteraz tušenie). Rozpráva, vysvetľuje… a rastie. V Šťukiných očiach sa vidí ako veľký Šéf – a zaleje ho pocit blaženosti.
Šťuka napäto počúva a dáva tu i tu primerané otázky o jeho záujmoch, práci a plánoch (bod c).
Po druhej zmrzline povie:
– To máte z domu tú vytrvalosť, iste vás tak vychovali, však? Predstavujem si vášho otca ako vysokého prísneho muža, asi stačilo, aby len siahol na remeň…
– A viete, že bol okrúhly a malý? Ale báječný človek! V dvadsiatych rokoch, keď Šťuka dychtivo počúva o dvadsiatych rokoch Kaprovho otca.
A potom tíško dodá:
– Ale mamičku ste mali radšej.
– Ako to viete?!
– Uhádla som? To som rada… to človek hneď vycíti… správate sa k ženám zdvorilo, a to robia zvyčajne muži, ktorí majú dobrý vzťah k matke.
– Čo vy všeličo vybadáte… Moja matka je skvelá žena. V tridsiatych rokoch, keď sme boli –
Šťuka oddane vypočuje aj tridsiate roky.
– Moji rodičia, – povie potom, – sa majú veľmi radi. Som z toho nešťastná.
– Prečo?
– Mám pred sebou príliš dokonalý vzor…
– Vy… totiž… iste máte niekoho, kto…
– Nie je to také jednoduché, – povie Šťuka záhadne, plniac bod h), – viete, ja sa neviem rýchlo rozhodovať…
– To je vzácne, – zhltne Kapor červíka aj s háčikom, – to je dnes veľmi vzácne…
Vzájomné porozumenie utešene pokračuje. Pred rozchodom sa Šťuka zmieni o tom, že jeden jej známy, Fero Brčko (predsa sa našiel – po dvojdňových usilovných telefonátoch) pestuje zlaté ryby druhu povedla cervica.
– Čože?! Ten druh by som rád pestoval!
– Opýtam sa ho.
– Nemohol by som s ním hovoriť?
– Ale iste. Vezmem vás so sebou, keď pôjdem nabudúce do Brčkov.
Ďalšie rande je zabezpečené.
Zdroj: Nataša Tanská: Vyznáte sa v tlačenici? (úvod do šťukológie), Mladé letá, 1968
Kapitola: Šťuka a chlapci