Bol Ezop skutočnou postavou z mäsa a kostí bojujúci satirou za práva utláčaných, alebo len legendou antického sveta? Podľa podložených prameňov naozaj žil… A žije dodnes – v múdrostiach, ktoré nám vo svojich bájkach zanechal. Dnes v bájke o psovi a zajacovi.
Zajac sa spokojne hral na poli, keď k nemu pribehol poľovnícky pes. Zajac zapišťal od strachu, lebo si myslel, že pes ho zabije. Pes po ňom chňapol hroznými zubiskami. Zajac zavrel oči a čakal to najhoršie. No na jeho veľké prekvapenie ho pes nepohrýzol. Namiesto toho prestal vrčať a cvakať zubami. Zajac otvoril oči a pozrel na psa. „Poď sa so mnou hrať“ volal pes a vrtel chvostom. Ale zajac pokrútil hlavou že nie, z čoho pes zostal sklamaný, ale zajac mu to vysvetlil takto: „Neviem čo si mám o tebe myslieť. Ak si môj priateľ, prečo ma chceš uhryznúť, a ak si môj nepriateľ, prečo sa chceš so mnou hrať?“
POUČENIE: Očakávame od ľudí, že nám ukážu pravú tvár.
Použitá literatúra:
BRONNEN Arnolt: Ezop, Praha: Státní nakladatelství krásné literatúry a umení, 1962.
Ezopove bájky, Bratislava: Junior, 1993. ISBN 80-7146-098-2
Ezopské bájky, Bratislava: Smena, 1974.