Vyzbrojená maximom informácií, rozhodne sa Šťuka, že začne pomaly na seba upozorňovať.
V najbližších dňoch a týždňoch sa postará, aby prišla Kaprovi čím častejšie pred oči: vymýšľa si kadejaké vybavovanie na jeho oddelení, premáva sa s papiermi a robí dojem náramne zamestnanej pracovníčky.
Kapor je rozvážny a solídny typ: určite nebude chcieť do manželstva kočku, takú efektnú, že by ju musel celý život vartovať. Kočku má možno teraz – možno je to Tá Druhá. Je dokonca veľmi pravdepodobné, že Tá Druhá je Kočka, práve preto, že Kapor je solídny muž: dievča, s ktorým chodí, mu má dodávať sebavedomie, má demonštrovať, že je žiaduci aj pre takúto krásnu kosť, ale do manželstva?! Pomaly, pomaly… ešte sme nezabudli, čo nám vravela matka, aká má byt žena, ktorú si raz vezmeme… Do manželstva si vezmeme poriadnu, skromnú a nenáročnú.
Šťuka vie, že ako si ona sama vyberá manžela podľa celkom iných kritérií, než ako si vyberala milenca, takisto to asi bude robiť Kapor. Domyslí si, že ak bude spĺňať „staré zlaté meštiacke cnosti“, pravdepodobne to vyhrá u 90 % dnešných chlapov, ktorí tak radi o sebe tvrdia, že sú moderní. Moderní, hej… pokiaľ ide o cudzie manželky.
Šťuka sa rozhodne pre kompromis; vytiahne zo skrine starý anglický kostým, ktorý je však dosť dobre ušitý a z dosť dobrej látky, aby bol pri všetkej nenápadnosti pôvabný. Rozhodne sa v ňom hrať úlohu, zvanú:
TÚ BY SOM MOHOL PREDSTAVIŤ AJ MAMIČKE
Súčasťou tejto úlohy je aj jej vystupovanie na Kaprovom oddelení: tvári sa nevtieravo a zdvorilo a robí dojem, že na mužov veľa nemyslí. (Zisťuje, že táto predstava mužov dráždi oveľa väčšmi, ako jej opak.)
Cieľ tejto etapy nie je náročný: vštepiť sa Kaprovi do pamäti, urobiť všeobecne dobrý – aj keď ešte hmlistý – dojem. A zapôsobiť metódou odlíšenia, ktorá sa Šťuke tak osvedčila už v období Šťučky: tentoraz je tým výrazným odlíšením skutočnosť, že na rozdiel od všetkých ostatných slobodných žien v podniku Šťuka sa zdanlivo o Kapra ani v najmenšom neuchádza. Je neosobná a ľahostajná.
Dôsledne a dokonale.
Kapor si uľahčene vydýchne. Vydajachtivé ženy ho tak prenasledujú… Konečne jedno príjemné dievča, ktoré na neho hneď nezačne guľať zaľúbenými očami… Chvalabohu, Ale vlastne prečo sa jej nepáči? On, ktorého by chcela každá v podniku uloviť? Nie je jej dosť dobrý…? Čo je to za dievča? Ako to, že na ňu nezapôsobil…?!
Kaprova márnomyseľnosť je zranená. Šťuka na neho nezareagovala tak, ako očakával, tak, ako zareagovali všetky ostatné… Čo sa deje? Je už azda menej zaujímavý? Starne? Je pravda, že on sám si ženy nevšíma (dosť ho otravuje tá jedna, s ktorou chodí), ale cítil doteraz ich snahu zapáčiť sa, a napokon, povedzme si úprimne, robilo mu to dobre. Ale toto? Čo to má znamenať?
Šťuka sa odlíšila; tým vystúpila z pozadia; Kapor bol prinútený venovať jej pozornosť. Keď Šťuka dosiahla cieľ prvej etapy, že ju totiž Kapor vyčlenil zo „všeobecného pozadia“ žien, keď sa skončilo – aby sme použili termíny hrdinu z Kunderových Smiešnych lások – obdobie registráže, pripravuje Šťuka etapu kontaktáže, chvíľu, keď sa nadviaže priamy kontakt.
Je to chvíľa z najdôležitejších: od jej úspechu či neúspechu závisí celý ďalší vývin situácie. Preto si Šťuka veľmi starostlivo vyberie PROSTREDIE, kde sa má uskutočniť, prostredie, ktoré bude jej úmysly napomáhať.
Keďže tu ide predovšetkým o to, aby sa zapáčila mužovi, zvolí si Šťuka prostredie, kde môže byť jej výzor najpríťažlivejší. Nepozve si teda Kapra na veľké upratovanie, ale usúdi, že najvýhodnejší dojem by asi na neho urobila na podnikovej zábave.
Počká si pokojne na tento termín (vie byť trpezlivá), neženie dovtedy udalosti vpred, ale zato si Akciu Podniková Zábava (ďalej APZ) dôkladne pripraví. Zistí si napríklad všetko, čo sa len dá, o tom, ako sa Kapor správal na PZ minulých. S kým obyčajne sedáva, Kedy má vo zvyku odchádzať, Či tancuje, či pije a koľko – atď., atd.
Sedáva so svojím oddelením, výborne. Jeho sekretárku už Šťuka pozná, ako vieme, zo závodnej jedálne. Nie je teda ťažko dohovoriť sa s ňou, že pôjdu na PZ spolu. Keď vojdú spolu do miestnosti, je už len samozrejmé, že budú spolu sedieť – pri Kaprovom stole.
Kapor sa na ňu pozrie a definitívne sa utvrdí v názore, že je Šťuka veľmi pôvabná. Má také decentné šaty… (Požičala si ich od priateľky; svoje vlastné, tie s veľkým výstrihom, na lov manžela zavrhla). Je tak nenápadne nalíčená (aj farbičky ostali doma v kúpeľni nedotknuté). Takmer nepije (a také dobré víno, ľutuje v duchu Šťuka). A tancuje veľmi slušne, nie ako tie bláznivé pisárky. (Vidí ma, že sa nepritískam k tanečníkovi?! Musím pritancovať bližšie, aby to zbadal).
Asi po dvoch hodinách, keď si niekoľkokrát zatancovala aj s Kaprom, vyhlási, že je unavená, a odmietne ísť na parket. Aj Kapor, ktorý si už odbavil svoje „povinné tance“, ostane pri stole. Je to chvíľa nevyhnutného zblíženia: tlmené svetlo, trocha alkoholu, sentimentálna nálada večierkov…
Rozprúdi sa debata, v ktorej Kapor poznáva, že jeho susedka je vzácna žena. Akoby nie, keď vraví nežným hláskom:
– Môj strýko mal akvárium… a ja som tie rybičky zbožňovala! Vedela som pri nich prestáť celé hodiny! Tie farby, tá plavnosť pohybov! Máte radi rybičky?
Pohľad, akým sprevádza tieto slová, je taký nevinný . . iba zlosyn by mohol pojať podozrenie, že Šťuku stála informácia o Kaprových rybičkách jedny pančuchy pre sekretárku.
Kapor otvorí nadšením ústa: konečne príbuzná duša! Rozhovorí sa s rozkošou o spôsoboch kŕmenia šupinatých a Šťuka ho s rovnakým nadšením načúva. Vie, že jednou z podmienok zaručeného úspechu u ľudí je vedieť načúvať – to je oveľa dôležitejšie, ako vedieť hovoriť. Každý sa chce vyvravieť, každý chce, aby niekto načúval jeho, a každý to zriedkakedy dosiahne, lebo ten druhý chce to isté. Ak sa však Šťuky vedia vzdať tejto túžby, získavajú ako odplatu niečo oveľa cennejšie: obľubu a povesť príjemného človeka. „Tak príjemne sa s ňou dá porozprávať!“ vravia ľudia. (Porozprávať, to vždy značí, že rozprávame my).
Šťuka načúva a pozerá sa pritom na Kapra očami, ktoré jasne vravia: Aký ste vy obdivuhodný! Aké máte vedomosti! Ako zaujímavo viete hovoriť! Kapor cíti obdiv, lichotí mu: rozpráva čoraz zaujatejšie, a Šťuka, aby mu dala najavo, že ju téma nesmierne zaujíma, mu zavše nadhodí vhodné otázky.
O sebe nehovorí, ani sa neusiluje uplatňovať svoju vlastnú osobu. Cíti, že Kapor túži po uznaní, a tak mu ho dožičí. Rozhovor pokračuje s takým zaujatím, že sa už nik neopováži vyzvať Šťuku do tanca. Kapor sa teda cíti povinný to urobiť, ale Šťuka mu – na jeho úľavu – dá najavo, že za tancom vlastne ani tak veľmi nebaží.
– A ani nepijete, – povie s obdivom Kapor.
– Veď som už vypila dve deci, – povie Šťuka skromne.
– Prišli ste sama… také pekné dievča? – začne Kapor sondovať.
– Mám veľké nároky, – povie Šťuka hrdo, – dnešní muži…
– Dnešné ženy… – vzdychne ihneď natešene Kapor, a je tu ďalšia téma, v ktorej si rozumejú.
Kapor je nadšený. Stretnúť dnes pôvabné a pritom solídne dievča, ktoré by mohol predstaviť aj vlastnej matke – to už je voľačo.
– Môžem vás odprevadiť domov? – povie po polnoci.
Zdroj: Nataša Tanská: Vyznáte sa v tlačenici? (úvod do šťukológie), Mladé letá, 1968
Kapitola: Šťuka a chlapci