Úhor je Svalovec na vyššej úrovni. Je, ako vravia dámy, taký fešný muž! Je energický a dravý a robí rýchlu kariéru. Má dokonalý kalodontový úsmev úspešných mladých mužov, ktorí nepoznajú zľutovania s tými, čo im stoja v ceste.
Treba hovoriť ďalej…? Slovom, Šťuka v nohaviciach.
Úhor láka Šťuku „príbuznosťou duše“. Jeho životné metódy sú jej bytostne blízke, určite by si rozumeli… existenčné podmienky má dobré… spoločenskú prestíž tiež má (ten to dotiahne ďaleko!)… životné prostredie: je civilizovaný, hádam by sme sa dohodli… spoľahlivý partner a životná opora… nuž asi hej, ak by mu záležalo na rodine z prestížnych dôvodov.
Šťuka si vie veľmi dobre predstaviť, ako kráčajú v nedeľu parkom, Úhor v bezchybnej košeli, ona v novom kostýme a dieťa v bielych pančuškách, Úhor milo pokyvuje svojim známym a ona, Šťuka, sa cíti príjemne vedľa úspešného a fešného manžela.
To nie je najhoršie.
A čo doma?
Aj to si vie Šťuka predstaviť. Úhor je predsa Svalovcovým starším bratom…
Doma. uvažuje Šťuka, sa bude treba obracať. Úhori si berú manželky s rozmyslom a účelovo: predpokladajú, že budú plniť určité funkcie, a to aj vyžadujú. Pri Úhorovi sa bude treba pripraviť na tvrdú šichtu: byť skvelá milenka, vždy dobre vyzerajúca manželka, úspešná pracovníčka v zamestnaní, ktorá postupuje a zarába čoraz viac, svedomitá matka a dobrá gazdiná. Aj do voza, aj do koča – všetko.
To je tvrdé… a čo za to? ohlási sa Šťukina mozgová kalkulačka.
Existenčné maximum – nie z lásky, ale preto, že vysoká úroveň rodiny je pre Úhora prestížnou otázkou: dokazuje jeho vlastné schopnosti.
Vyššia spoločenská prestíž – ktorú bude treba s najväčším úsilím udržiavať: pani Úhorová sa musí vždy a všade správať tak, aby každý jej čin vrhal to najlepšie svetlo na pána Úhora – pomáhal mu v postupe a v upevňovaní dobytých pozícií.
Zlatá klietka, uvažuje Šťuka.
Budem sa mať dobre (kým budem zdravá a súca plniť bezchybne všetky požadované funkcie), ale budem otrokom.
Hlavné slovo a kľúčovú pozíciu v rodine bude mať Úhor, to je jasné.
Bude ma nemilosrdne kontrolovať, lebo sa na mňa bude pozerať triezvymi očami. Nie je z tých, čo strácajú hlavu, a nestratí ju ani pre mňa. Jediný spôsob, ako s ním dobre vychádzať: do bodky plniť všetky jeho požiadavky.
Isteže, nie som hlúpa. Viem si vždy poradiť, možno by som si aj tu vedela vybojovať aspoň čiastočnú autonómiu .. .?
Nie. Tu si netrúfam.
Je totiž rovnaký ako ja – pozná všetky finty.
Každú moju metódu by odhalil. Nedal by sa ovládať. Vyhral by vždy on a jeho prospech. V môj neprospech.
MÁM TO RISKOVAŤ?
Na túto otázku nie je odpoveď jednoduchá.
Šťuka sa chce mať dobre, ale chce si aj zachovať určitú autonómiu, lebo je navyknutá ovládať a usmerňovať veci; ťažko by sa tejto svojej základnej životnej zábavy vzdávala.
A ďalší problém: aká je záruka, že taký veľmi skvelý a úspešný človek nezavrhne po čase Šťuku takými istými tvrdými metódami, aké uňho Šťuka doteraz obdivovala? Pri Úhorovi sa môže mať Šťuka skvele – lenže nikdy nevedno dokedy. S rovnakou rozhodnosťou, ako Úhor rieši podnikové akcie, rieši aj rodinné: zo dňa na deň môže byť Šťuka bez prístrešia.
Bolo by to teda tzv. „manželstvo-nervák.“ Šťuka však uváži, že krízových situácií je čoraz viac: v zamestnaní, vonku, v živote mimo domov; nebolo by lepšie si aspoň z manželstva urobiť „môj domov, môj hrad“? Mať aspoň tu bod istoty, pokojnú a príjemnú životnú základňu, v ktorej možno s dobrými nervami a pocitom zázemia čeliť svetu?
A okrem toho: pri Úhorovi by ona, Šťuka, bola vždy v postavení menejcenného. Vždy by bolo tak: ty buď rada, že som si ťa vzal, ja, taký skvelý. To je veľká nevýhoda. Oveľa lepšie je počúvať: si taká ohromná .. . som taký šťastný, že si mojou ženou!
Najlepší by bol teda kompromis, myslí si Šťuka. Schopný, ale skromný muž, ktorý si ma ocení.
KAPOR.
Zdroj: Nataša Tanská: Vyznáte sa v tlačenici? (úvod do šťukológie), Mladé letá, 1968
Kapitola: Šťuka a chlapci