Tak sa Šťučka nevydáva skôr ako naozaj dospeje a stane sa Šťukou: má už v tom čase ustálenú predstavu o tom, čo vlastne od manželstva očakáva. Poučená svojimi nešťastne vydatými a rozvedenými kamarátkami, nevezme si, ako vieme, svojho Svalovca. Dá však dobrý pozor, aby si ho, alebo jemu podobného chlapca – udržala až dovtedy, kým sa nenájde muž, súci podľa šťukovských kritérií na manželstvo. Svalovec jej jednak pomôže príjemne vyplniť čas, kým sa takýto muž nájde, jednak prevezme po partii – z ktorej už Šťučka vyrástla – funkciu vhodného pozadia. Budúci manžel – nazývajme ho pán Kapor – ju musí spoznať ako obletovanú ženu, aby sa po konečnom víťazstve (Šťukinom, pravdaže, ale to sa on nedozvie) cítil víťazom dvojnásobne, presne tak, ako sa ním cítil Svalovec, keď Šťuku „uniesol partii“.
PRAVÝ MOMENT PRE VYDAJ
Zatiaľ čo Šťučka chodí so Svalovcom popoludní do cukrárne a večer do kina, týždne a mesiace plynú, zo Šťučky sa stáva absolventka školy a napokon novopečená zamestnankyňa podniku; jej život sa konsoliduje a klady stavu slobodného, ktoré si ešte pred niekoľkými rokmi vymenúvala s takým opojením, sa ako zázrakom zmenili na zápory:
a) výhodné finančné pomery? Dobre, kým som bývala u rodičov; ale teraz mám garsónku a platím sama nájom, plyn, elektrinu… keby som bola vydatá, mali by sme na tie isté účty dva platy. A na auto si sama nenašetrím.
b) možnosť hľadať si vhodnejšieho partnera… Už som sa nahľadala dosť, nie? Pomaly som už unavená…
c) možnosť cestovať, obliekať sa, pružnosť životného štýlu, nezávislosť? Pch! Dva razy som takto cestovala sama na dovolenku k moru, a už nikdy viac!
Tá otrava, byt závislá na tom, či sa tam s niekým zoznámim, kto by so mnou šiel večer tancovať! Človek iba tŕpne, akú bude mať spoločnosť, a aby vôbec nejakú mal! A každý si dovoľuje, keď som sama! Každý si myslí, že som si „prišla užiť“. Nikdy viac! Mala som radšej zobrať so sebou Svalovca… Ale keď som si myslela, že sa tam zoznámim prinajhoršom s Hallydayom! Oblečená som bola, nezávislá tiež, lenže tá nezávislosť sa začína nápadne podobať osamotenosti… Nebude to už raz tak, že „klady slobodného života“ sme pomaly vyčerpali? Zdá sa. Poobzeráme sa teda po kladoch vydaja. Vo chvíli, keď začne byt Šťučka svojou slobodou unavená – a až to je pre ňu ten pravý moment pre vydaj – vystupuje do popredia pán Kapor. Pán Kapor tu, pravdaže, už nejaký čas je. Existuje na pozadí Šťučkinho života ako jeden z pracovníkov podnikového riaditeľstva jej podniku, ako jej športový inštruktor, ako jej bývalý dielovedúci, ako… Slovom ako jej nadriadený. Nadriadený postavením, majetkom, vedomosťami, prestížou… Niečím z toho, alebo všetkým dokopy.
Je tu, ale Šťučka ho dosiaľ nevnímala. Bola mladá a pochabá, prečo by si všímala toho nijako nie pekného chlapa? Bola ešte vo veku, kedy jej kamarátky nad takým ohŕňali nosom a ona tak isto: kto nemal bronzový plavárenský odtieň, nebol človek, nie to ešte chlap. Ale čas plynul, hodnoty sa pomaly menili… A Šťučka začínala chápať kamarátky, rozvádzajúce sa so svojimi Svalovcami.
Jej vlastný Svalovec – s ktorým na šťastie nebola zosobášená – sa tiež menil. Ak sa Šťučke pri prvej zmrzline zdali jeho reči neodolateľné, pri desiatej sa začali opakovať, pri tridsiatej ich poznala naspamäť a pri pätstej ju dráždili tak, že sa ich naučila nevnímať. Ak prvé týždne a mesiace vzbudzoval Svalovec ako jej partner všade obdiv, neskôr si všetci na to zvykli a efekt prestal byť efektom. Ak spočiatku Šťučku rozochvieval Svalovec svojou mužnosťou a krásou, o nejaký čas videla skôr jeho prázdny pohľad, sebectvo a rozmaznanosť ľahkými úspechmi u žien.
Svalovec či jeho nástupcovia ju začali unavovať; bolo ich treba stále udržiavať, pripútavať, triumfovať… a ani za to veľmi nestáli. A tak jedného dňa Šťučka zistí, že Svalovec ako taký dohral celkom definitívne svoju úlohu.
VOĽTE TOHO, KTORÉMU SA PÁČITE, NIE TOHO, KTORÝ SA PÁČI VÁM
Pán Kapor je pravým opakom pána Svalovca. Prvý rozdiel – a značný – je vo výzore. Ak je Svalovec väzba a nádhera, je pán Kapor nenápadný chlap, za ktorým by sa človek na ulici nielenže neobzrel, ale ani si ho nevšimol. Výborne, vraví Šťučka (pardon, Šťuka v úsudkoch, ktoré teraz vysloví, sa zreteľne objaví, ako sa jej názory zmenili od čias, keď mala osemnásť). Výborne. Chlapovi, ktorý vyzerá ako Kapor, sa budem ja zdať krásavicou. To je jedna výhoda. Druhá je v tom, že sa za ním nik neobzrie. Teda ani nijaká žena: v manželstve treba pokoj. Keďže Kapor nebol nikdy taký príťažlivý zovňajškom, aby ho to v mladosti nútilo profesionálne sa zaoberať ženami, mal dosť času na to, aby sa profesionálne zaoberal svojím povolaním: v čase, keď je Svalovec stále ešte iba korzovým idolom, je Kapor už pomaly „niekým“ vo svojom odbore. Potichu a usilovne si buduje svoje postavenie v podniku, kde pracuje, a je tam známy ako dobrý odborník a poriadny človek, ktorý nepije, neintriguje a možno sa na neho vo všetkom spoľahnúť. Slovom typ, o ktorom osemnástročná vravieva :
– Taký mumák!
– Taký nezaujímavý!
– Taký nemožný!
– Taký ujko!
Šťučka to vravievala tak isto, kým mala osemnásť. Ale dnes ich nemá, a uvažuje už podstatne inak. Asi takto:
ČO JE MANŽELSTVO?
Manželstvo je inštitúcia, v ktorej sa mám mať lepšie ako za slobodna. Vychádzajúc z tejto definície, určí si Šťučka svoje požiadavky presnejšie: čo pre mňa znamená mať sa lepšie ako za slobodna?
Znamená to:
a) mať lepšie existenčné podmienky
b) mať vyššiu spoločenskú prestíž
c) mať príjemné životné prostredie
d) mať životnú oporu v spoľahlivom partnerovi
Keď si Šťuka takto bez škrupúľ určí požiadavky, pozrie sa ešte raz na Svalovca, s ktorým momentálne chodí, z hľadiska jednotlivých bodov:
a) Svalovec nič nemá, lebo všetko dá na parádu a kaviareň. Keby som si ho vzala, zarábala by som iba na jeho drahé cigarety. Akurát.
b) Svalovec trávil priveľa času na plavárni predvádzaním bicepsov dievčatám, aby sa mohol vážne venovať nejakému štúdiu. Výsledok je, že dnes má podradné miesto.
c) Príjemné životné prostredie by sa teda asi skladalo zo zvád o peniaze (nemôžeš si dať v kaviarni pivo namiesto koňaku!), z čakania, kedy už príde domov (a kde je?! a s kým?!) a z neprestajného napätia, či zbadá, že som pribrala, a či mu to nedajbože nebude prekážať, krásavcovi; neskoršie zo zúfalstva, že starne pomalšie ako ja a že krásnych pipiek je z roka na rok viac,
d) z čoho vyplýva, že na posledný bod sa už ani nemusím unúvať s odpoveďou. Svalovec v Šťukinej súkromnej ankete dokonale prepadol. Treba si hľadať niečo diametrálne odlišné.
Šťuka prestane pokladať plaváreň za hlavnú životnú doménu a poobzerá sa po serióznejších prostrediach. Zaostrí si zrak aj na pozadie, ktoré doteraz nechávala matné, lebo ju dokonale nezaujímalo: poobzerá sa aj po „ujkoch“ ktorí nenosia texasky. Po malom prieskume zistí, že za záujem by stáli dvaja:
Kapor a Úhor.
Zdroj: Nataša Tanská: Vyznáte sa v tlačenici? (úvod do šťukológie), Mladé letá, 1968
Kapitola: Šťuka a chlapci