Nijako.
Je mi trápne to vravieť – a hneď na začiatku knižky. Ak sa človek pokúša popísať istý typ, mal by, ako v každom riadnom prírodopise, začať vonkajším popisom skúmaného živočícha, mal by povedať , že má zložené oči, alebo štvoro krídiel, alebo gangliá, alebo tak podobne. Ale v prípade Šťučky i Šťuky je vonkajškové vydelenie z ríše ľudských bytostí mimoriadne ťažké.
Šťučka je druh človeka, nebezpečný najmä tým, že sa nápadne podobá človeku. Jej mimikry je od ozajstného človeka takmer nerozoznateľné. Šťučka má hlavu, trup, štvoro údov, pohybuje sa poväčšine na súši, vzpriamene. Je mäsožravá, či vegetariánka, teplomilná a prevažne tajnosnubná. Na pohľad sa nelíši od Nešťúk, v dave je neurčiteľná.
Ale ak ju nemožno spoznať na prvý pohľad, na druhý už áno. Jej výzor nie je ničím pozoruhodný a charakteristický, ale jej správanie a vystupovanie má určité znaky, všetkým Šťukám bezpodmienečne vlastné.
Šťuka nikdy nie je mľandravá.
Nie je rojčivá.
Je praktická.
Nikdy sa necíti ukrivdená.
Je vždy plná energie.
Robí dojem, že sa jej všetko darí, darilo sa a bude dariť.
V každej situácii si vie rady.
Nikdy sa nesťažuje.
Nikdy nemá pocit menejcennosti, ba práve naopak.
To všetko sú predpoklady k šťukizmu, ale ešte vždy iba predpoklady; spomínané vlastnosti môžu viest aj k životaschopnosti vonkoncom pozitívnej. Preto sa Šťuka identifikuje bezpečne ani nie výzorom, ani nie dojmom, aký robí, ale dá sa rozpoznať iba v činnosti, v celkom konkrétnych situáciách, kde sa rozhoduje ku konkrétnym činom, zaujíma určité postoje a stanoviská. Šťuka sa slovom pozná iba v akcii. Nemusia to byľ svetaborné akcie. Naopak, často vyzerajú na pohľad bezvýznamné, ale jedna s druhou vytvárajú siločiaru, ktorá vedie k presnému výsledku.
Ale vrátime sa k prírodopisu: ak nemôžeme popísať Šťukin výzor, môžeme popísať jej akcie, jej základné postoje v behu života. A takým prvým samostatným postojom dievčatá, doteraz vo všetkých iných oblastiach usmerňovaného rodičmi a školou, je postoj k chlapcom.
Zdroj: Nataša Tanská: Vyznáte sa v tlačenici? (úvod do šťukológie), Mladé letá, 1968
Kapitola: Šťuka a chlapci
Výrok: „Pretože je dievčaťu zakázané útočiť priamo, uchyľuje sa k manévrom a vypočítavosti.“
(Simone Beauvoirová, Druhé pohlavie)